Príčiny nezamestnanosti
Úvod do diskusie
Motto:
Svet obchádza strašidlo – strašidlo nezamestnanosti. (Poslanci Európskeho parlamentu.)
Ako môžu byť nezamestnané milióny ľudí, keď je toľko práce, ktorá by sa mala vykonať? Aká chyba v modernej zmiešanej ekonomike núti toľkých ľudí, čo chcú pracovať, aby boli nečinní? (Samuelson, 1992)
Ako zabezpečiť živobytie ďalším miliardam ľudí, keď naše technológie umožňujú rast ekonomiky i bez rastu zamestnanosti? (Lietaer, 2003 a ďalší)
Kultúrnou normou je obviňovať obete. Aj keď sa všeobecne vie, že súčasne nemôžu byť zamestnaní všetci, tvrdí sa, že všetci majú príležitosť zamestnanie si nájsť. A tak tí, ktorí ho nenájdu, prežívajú tento stav ako dôsledok vlastného zlyhania. (Van Parijs, P. a kol. 2007, cit. Przeworski, 1986)
Analýza hlbších príčinných súvislostí globálnej krízy ukázala, že ide o bezprecedentný jav, ktorý vznikol synergickým pôsobením extrémnej polarizácie príjmov a bohatstva, zužovaním priestoru na zhodnocovanie prebytku kapitálu neschopného vytvárať dostatočný kúpyschopný dopyt v reálnej ekonomike, v dôsledku neudržateľného spôsobu exploatácie prírodných zdrojov a devastácie životného prostredia, čoraz deformovanejšej štruktúry výroby a spotreby, bezprecedentnej expanzie finančnej sféry a jej čoraz deštruktívnejších dôsledkov na reálnu ekonomiku atď., čo súhrnne rozkladne pôsobí na morálku a hodnotové orientácie v správaní ľudí a vo fungovaní spoločnosti. Nedostatok dopytu a zhodnocovacieho priestoru v reálnej ekonomike čoraz viac nahrádza virtuálny dopyt generovaný expandujúcim finančným sektorom na základe kumulujúceho zadlžovania. Zákonite vyúsťuje do špekulatívnych bublín so stále ničivejšími dôsledkami. (Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, zhrnutie, 2010)
Problém:
Strata zamestnania je pre väčšinu ľudí príčinou zmenšenia základných existenčných zdrojov a príčinou chudoby. Nezamestnanosť je potenciálnym zdrojom sociálnych nepokojov a teda potenciálnou hrozbou aj pre tých šťastlivcov, čo sú zamestnaní a/alebo bohatí.
Znepokojuje aj fakt, že potenciál nezamestnaných (ich dobré vlastnosti) sa neuplatnia, nevyužijú v prospech spoločnosti.
Ide o príliš akútny a bolestivý problém a ľudia prekotne navrhujú riešenia.
Venuje sa však dostatočná pozornosť tomu, čo má podľa vedeckých poznatkov, ale aj podľa zdravého rozumu predchádzať návrhu riešenia problémov? Napríklad formulácii príčin? Veď ich poznáme ... poviete asi. Nehovorím, že sa o príčinách nezamestnanosti nič nenapísalo a nepovedalo. Treba ich však sformulovať explicitne, jasne a podrobne. Pravdaže, ako takmer všade, aj v tejto oblasti sú aj rozdielne až protichodné názory a sebecké záujmy.
Jedným zo základných predpokladov riešenia problému je poznanie jeho príčin a faktorov, ktoré ho významne ovplyvňujú, či už pozitívne alebo negatívne.
Faktory nezamestnanosti sú javy a procesy, ktoré ju spôsobujú alebo ovplyvňujú, pozitívne alebo negatívne. Pravdaže, nezamestnanosť je potrebné chápať v celospoločenskom kontexte, ktorého významnou súčasťou je ekonomický kontext (vrátane modelov vyjadrujúcich vzťahy makroekonomických ukazovateľov – HDP, miera inflácie, zamestnanosť/nezamestnanosť, saldo obchodnej bilancie a ďalšie).
Príčiny nezamestnanosti sú javy alebo procesy, ktoré ju vyvolávajú. Každá príčina nezamestnanosti je v tomto poňatí aj jej faktorom, ale nie každý faktor je príčinou.
Naliehavosť problému núti často ľudí pristupovať k riešeniu bez dôslednej analýzy príčin. Táto povrchnosť sa však nevypláca, väčšinou neprinesie riešenie problému a skôr či neskôr sa treba vrátiť k príčinám.
Uvedomenie si a formulácia vonkajších (objektívnych) príčin nezamestnanosti v spoločnosti môže uľahčiť a pomôcť nezamestnaným psychicky „niesť bremeno nezamestnanosti“ a hľadať zamestnanie. Ak sa k tomu pridá aj uvedomenie si a formulácia vnútorných, subjektívnych príčin nezamestnanosti (sebareflexia s odvahou pozrieť sa pravde do očí), človek je na dobrej ceste.
Formulácia príčin nezamestnanosti pomôže aj vládam, nemala by sa však stať výhovorkou.
Za základné príčiny nezamestnanosti považujem:
Súbor príčin vyplývajúcich z procesov tvorby dopytu a ponuky a ich stretu na trhu; nezamestnanosť je nerovnováha medzi ponukou a dopytom na trhu práce, teda pri hľadaní príčin je logické skúmať (aj) dopyt a ponuku, ich vzťahy a ak ideme hlbšie, dostávame sa ku koreňom trhovej ekonomiky a niektorí ľudia aj k názoru, že nezamestnanosť je atribútom a imanentnou vlastnosťou trhovej ekonomiky; (široká formulácia vyplýva zo zložitosti problému a príčinách súvisiacich s niečím podstatným a základným),
zavádzanie niektorých nových technológií, najmä tých, ktoré nahrádzajú živú prácu prácou zhmotnenou (strojmi).
Ad 1) Základné príčiny (korene) nezamestnanosti sú spojené najmä s existenciou trhu a osobitne trhu práce; ponuka práce a dopyt po práci vznikajú relatívne vo vzájomnej izolácii bez dostatočných vzájomných informácii a aj v tom sú príčiny možného nesúladu ponuky a dopytu po práci; záujemca alebo uchádzač o zamestnanie ponúka svoju pracovnú silu a nie vždy sa stretne s adekvátnym dopytom po práci, ktorú môže a/alebo chce vykonávať a naopak; predaj práce je spojený s rovnakými peripetiami ako predaj iného tovaru spotrebiteľovi s ťažko predvídateľným správaním. Súvisí to aj s tým, že je istý časový rozdiel medzi voľbou povolania a príchodom na trh práce, dopyt na trhu práce v čase začatia prípravy na povolanie sa môže odlišovať od dopytu na trhu práce po skončení prípravy na povolanie – z toho, popri snahe prognózovať potrebu pracovnej sily v členení podľa profesií, vyplýva požiadavka na profesijnú a teritoriálnu flexibilitu.
Vzhľadom na to, že nezamestnanosť je nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu práce, v ekonomickej teórii sa venuje značná pozornosť celkovým nákladom práce a cene práce, ako faktoru ovplyvňujúcemu rovnováhu ponuky a dopytu na trhu práce (vysoké celkové náklady práce demotivujú zamestnávateľov prijímať väčší počet zamestnancov, zamestnávatelia sa sťahujú za lacnejšou pracovnou silou, predpoklad, že pri nižších nákladoch práce majú zamestnávatelia sklon zamestnať väčší počet pracovníkov).
„Z dlhodobého hľadiska však mzdy majú sklon smerovať k vyrovnávaniu ponuky a dopytu, takže hlavné skupiny nezamestnaných alebo voľných miest miznú, keď sa mzdy a množstvá prispôsobujú trhovým podmienkam. Medzi krátkym a dlhým obdobím však môžu existovať niekoľkoročné obdobia nezamestnanosti.“ (Samuelson 1992).
Trh práce je spojený s mnohými problémami a nerovnováhami a vplyv v teórii identifikovaných vyrovnávacích mechanizmov na trhu práce (neviditeľnej ruky trhu) sa v praxi dostatočne neprejavuje, aspoň nie v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte, ale akceptujúc a využívajúc výhody deľby práce, si ťažko možno ekonomiku bez trhu predstaviť.
Pri klasickej klasifikácii nezamestnanosti na frikčnú, cyklickú a štrukturálnu sa v podstate vychádzalo aj z faktorov resp. príčin nezamestnanosti súvisiacich s trhom.
Pojem „technologická nezamestnanosť“ vznikol ako reakcia na realitu. Je známych mnoho prípadov, keď rozvoj vedy a techniky ako faktor nahradzovania živej práce zhmotnenou prácou a ako faktor rastu produktivity práce priamo viedol k zníženiu počtu pracovných miest a pracovníkov v rozličných sférach ľudskej činnosti (napr. Rifkin, 1995, 2003).
V roku 1850, 60 % pracujúceho obyvateľstva v USA bolo zamestnaných v poľnohospodárstve (Rifkin, 1995). O 150 rokov neskôr pracovalo v poľnohospodárstve v USA 2,6 % z celkového počtu zamestnancov v krajine. Na Slovensku to bolo 6,6 % (OECD, 2004).
Príčinou významného poklesu pracovníkov v poľnohospodárstve na jednej strane a dostatku až prebytku potravín v Európe a v Severnej Amerike na druhej strane je okrem nahradzovania niektorých druhov fyzických prác ľudí strojmi najmä zvyšovanie výnosnosti pôdy a úžitkovosti hospodárskych zvierat. Pod „dostatkom potravín“ rozumiem celkový dostatok potravín, ktorý, žiaľ nevylučuje nedostatok potravín jednotlivcov.
Pritom treba zdôrazniť, že vplyv vedeckotechnického pokroku a zavádzania nových technológií na nezamestnanosť a zamestnanosť z hľadiska počtu zamestnaných a nezamestnaných nie je jednosmerný a jednoznačný; v histórii sú zaznamenané tak bezprostredne negatívne, ale aj pozitívne účinky (dobrý sluha, zlý pán).
„
Technický pokrok ako zdroj rastu produktivity zapríčiňuje uvoľňovanie pracovníkov. Jeho druhá stránka je v tom, že predstavuje objavovanie a zavádzanie nových druhov statkov vedúcich k vzniku nových výrob, služieb a odvetví. Ide o to, ktorá jeho stránka preváži, resp. či sa podarí dosiahnuť aspoň jeho vyvážený vklad – základným predpokladom je existencia primeraného dopytu po nových výrobkoch a službách na trhu.“ (Rievajová a kol., 2003).
Zánik pracovných miest a hromadné prepúšťanie z dôvodu dosiahnutia vyššej produktivity práce (napr. nahradením ľudskej práce strojmi alebo racionalizačnými opatreniami v organizácii práce) alebo z dôvodu neúspechu v tvrdom konkurenčnom boji by nebol tragédiou, ak by prepustení zamestnanci, ktorí chcú resp. z existenčných dôvodov sú nútení pracovať, hneď našli prácu v odbore, kde je potreba a užitočnosť práce uznávaná a zaplatená tak, aby si človek minimálne udržal doterajšiu životnú úroveň. V mnohých prípadoch to tak nie je – neobsadené miesta, kde je potreba a užitočnosť práce uznávaná sú, len nie vždy sú peniaze na zaplatenie tejto práce.
„... pozitívne a negatívne účinky (inovácií na zamestnanosť, pozn. M. H.) sa nezhodujú buď v čase alebo v priestore. Adaptačné procesy vyžadujú určitý čas a tí pracovníci alebo odvetvia, ktorí získavajú z technologických zmien, sa odlišujú od tých, ktorí strácajú.“ (Zajac, 2004). .
Z hľadiska jednotlivca môžu byť príčiny nezamestnanosti klasifikované na vonkajšie (objektívne) a vnútorné (subjektívne).
V tejto časti sa zaoberáme viac objektívnymi príčinami nezamestnanosti vo vyššie uvedenom zmysle.
V predchádzajúcom texte som prezentovala moje názory a názory autorov, ku ktorým sa prikláňam.
Pravdaže v dnešnom polarizovanom svete sú publikované aj odlišné názory na príčiny nezamestnanosti.
V súvislosti s trhom - sú ľudia, ktorí vyjadrujú vieru v neviditeľnú ruku trhu, ktorá urobí rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce (aj keď až po nejakom čase) a naopak, štátna regulácia je podľa nich škodlivá a prispieva k ešte väčšej nezamestnanosti. Presvedčivá verifikácia tohto názoru je ťažšia, než verifikácia v prírodných vedách. Nezamestnanosť a ďalšie nerovnováhy na trhu však vznikajú, bolestivo sa dotýkajú mnohých ľudí a vlády sú nútené konať. Zatiaľ nie veľmi úspešne.
Literatúra
Blaha, Ľ.: Späť k Marxovi?: (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti). Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2009.
Ekonomické prehľady OECD. Slovenská republika, február 2004. Paríž: OECD, 2004. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí SR 2004.
De Soto, J., H.: Peníze, banky a hospodářské krize. Praha: ASPI 2009.
Innovative small and medium-sized enterprises and the creation of employment. Final Report. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities, 2002.
Keynes, J. M.: Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha: Nakladatelství ČSAV, 1963.
Klas, A. a kol.: Identifikácia predpokladov a možností prekonávania technologickej a inovačnej medzery SR. Bratislava: SAV, 2005.
Klusoň, V.: Od rovnosti k efektivní a únosné nerovnosti. Listy č. 1, rok 2011.
Komárek, W.: Perspektivy intenzifikace čs. ekonomiky. Volba jen z jedné varianty. Hospodárske noviny č. 19, rok 1989.
Lietaer, B.: Budoucnost peněz. Vytvářet udržitelný blahobyt, pracovní příležitosti a rozumnější svět. Košice: Paradigma.Sk, 2003.
Marx, K.: Kapitál. Prvý zväzok. Bratislava: Pravda 1985.
Odpovede politiky trhu práce na hospodársku krízu. Materiály z trilaterálnej konferencie trhu práce Rakúsko – Česká republika – Slovensko. Brno 2009.
Páleník, V. a kol.: Ekonómia trhu práce a jej implikácie pre Slovensko. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Bratislava: Inštitút zamestnanosti 2009.
Přívarová, M.: Situácia na trhu práce vo Francúzsku z pohľadu teórie ekonomickej nerovnováhy. Ekonomické rozhľady, XXXIII, 2004, č. 4.
Rievajová, E. a kol.: Teória a politika zamestnanosti. Bratislava: Ekonóm, 2003.
Rievajová, E. a kol.: Trh práce a politika zamestnanosti. Bratislava: Ekonóm, 2009.
Rifkin, J.: The End of Work. The Decline of the Global Labor Force and the Dawn of the Post-Market Era. New York: A Jeremy P. Tarcher/Putnam Book, 1995.
Rifkin, J.: Rethinking the Future of Employment in the European Union. An Excerpt From the Opening Key Note Address for the EU Presidency Conference „The Future of Work: Key Challenges for the European Employment Strategy“ Athens 13 – 14 February 2003.
Samuelson, P. A. - Nordhaus, W. D.: Ekonómia 1, 2. Bratislava: Bradlo, 1992.
Sedlák, M.: Mladí Japonci, ktorí nepokračujú v štúdiu a nenastupujú ani do zamestnania, vytvárajú kategóriu nepracujúcich. Hospodárske noviny 1. apríla 2004.
Staněk, P.: Globálne a európske trendy vývoja zamestnanosti. Sociálne diskusné fórum Nadácie Friedricha Eberta. Bratislava 9. 11. 2004.
Staněk, P.: Fakty a mýty globalizácie (vybrané aspekty). Bratislava: Ekonóm 2005.
Kol. SAV: Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Prínos informačných technológií a hrozby klimatických zmien. Bratislava, Ekonomický ústav SAV 2007.
Kol. SAV: Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Globálna finančná a hospodárska kríza. Bratislava, Ekonomický ústav SAV 2009.
Stanek, V. – Laluha, I.: Príspevok k problematike moderného sociálneho štátu. Ekonomický časopis, 52, 2004, č. 5.
Tiruneh, M. W. a kol.: Vplyv informačných technológií na ekonomický rast a zamestnanosť: teoretické a empirické pohľady. Bratislava: SAV, 2004.
Van Parijs, P. - Hrubec, M. - Brabec, M. a kol.: Všeobecní základní příjem. Právo na lenost, nebo na přežití? Praha: Filozofia 2007.
Zajac, Š.: Niektoré problémy vplyvu inovácií na zamestnanosť. Ekonomický časopis, 52, 2004, č. 1.
Marta Hrebíčková
