Myšlienky podporujúce nepodmienený základný príjem 

„Každý má právo na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny, rátajúc do toho potravu, šatstvo, bývanie, lekársku opateru a nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle.“

Prameň: Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 25 ods. 1., slovenský text je z webovej stránky Slovenského národného strediska pre ľudské práva www.snslp.sk

„Nijaký trest nezastaví kradnúť ľudí, pre ktorých je to jediná cesta získania jedla. Bolo by podstatne účinnejšie poskytnúť každému určité prostriedky na živobytie.“

Thomas More (1478-1535), anglický právnik, spisovateľ a filozof, autor diela Utópia. V histórii hnutí za nepodmienený základný príjem sa uvádza ako jeden z prvých šíriteľov týchto myšlienok.

Prameň: http://ubie.org/brief-history-basic-income-ideas/?

„Zaručený príjem by nielenže ustanovil slobodu ako skutočnosť a nielen ako slogan, ale ustanovil by princíp hlboko zakotvený v západných náboženských a humanistických tradíciách: človek má právo na život, a to bezpodmienečne. Toto právo žiť, mať potravu, prístrešie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie atď. je prirodzené ľudské právo, ktoré nemôže byť obmedzené nijakou podmienkou, dokonca ani nie takou podmienkou, že každý človek musí byť spoločensky užitočný.“

Erich Fromm (1900 -1980), nemecký filozof a sociológ.

Prameň: http://ubie.org/brief-history-basic-income-ideas/?

„Sloboda vyžaduje požívať určitý súbor hmotných aktív garantujúcich jednotlivcovi sociálnoekonomickú nezávislosť od iných; t. j. ľudia nemôžu byť slobodní bez politicky garantovanej materiálnej existencie.“

Prameň: Bru Lain, Univerzita v Barcelone: Podlahy a stropy. Inštitucionálne vzory na podporu republikánskej slobody. Súčasná Interpretácia diela Jeffersona a Robespierre. Z príspevku prednesenom v júni 2014 v Montreale na 15. kongrese Svetovej siete za základný príjem. Floors and Ceilings. Institutional Designs to endorse Republican Freedom. A Contemporary Interpretation of the Work of Jefferson and Robespierre. Bru Laín Department of Theoretical Sociology, Philosophy of Law and Methodology of Social Sciences. University of Barcelona, Spain

„Otázku ekonomiky a nákladov sme nechali naschvál bokom, hoci, samozrejme, debata o tom, z čoho a koľko, prebieha a názorov je množstvo. Mnohí sa zhodujú na tom, že by to nemalo ísť len z bežných daní, ale solidárny občiansky príjem by sa mohol napríklad financovať cez špeciálnu daň. Najprudšia diskusia prebehla v Nemecku vo veľkých politických stranách. Každopádne, nikto z protežantov univerzálneho základného príjmu neráta s tým, že sa zrealizuje „od zajtra“ z bežného rozpočtu. Takýto model ani nie je na stole. Buď sa budú zložky univerzálneho základného príjmu postupne zavádzať, alebo sa budú smerom k univerzálnosti a bez podmienenosti posúvať existujúce minimálne garantované príjmy. Stratégií je veľa, bude od nich závisieť aj spôsob financovania. Dôležité je, ako by to prijala verejnosť.“

Prameň: Daniel Gerbery, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava.

http://www.noveslovo.sk/c/Dozrel_cas_na_zakladny_europsky_prijem_pre_vsetkych

Porovnanie koncepcie nepodmieneného základného príjmu (NZP) a marxizmu

Nepodmienený základný príjem	Marxizmus
Spoločné znaky
Cieľ: odstránenie chudoby (hmotnej núdze, materiálnej deprivácie)
Rozdiely
Nepodmienený základný príjem	Marxizmus
Sloboda - základná cieľová kategória NZP, niektorí zdôrazňujú spojenie slobody a zodpovednosti; žiada si hlbšiu filozofickú analýzu.	Sloboda, oslobodenie - cieľová kategória, v praxi reálneho socializmu chápaná užšie v rámci rešpektovania marxistickej ideológie, sloboda je uvedomenie si nevyhnutnosti; žiada si hlbšiu filozofickú analýzu.
Nie je povinnosť pracovať, súvisí to s cieľovou kategóriou slobody, s tým, že vedecko-technický rozvoj umožňuje, že relatívne malý počet pracujúcich je schopný uživiť všetkých ľudí a s neschopnosťou kapitalizmu riešiť nezamestnanosť.	Rovnaká pracovná povinnosť pre všetkých, každý je povinný pracovať podľa svojich schopností.
Do istej miery rešpektovanie príjmových a majetkových rozdielov, avšak každý by mal mať zabezpečené podmienky pre dôstojný život (zaručený minimálny základný príjem)	Cieľ komunizmu - každému podľa jeho potrieb (potrieb spoločnosťou uznaných, vedecky zdôvodnených, tzv. objektívnych potrieb až pokiaľ stačia zdroje)
Zníženie, zmiernenie príjmovej a majetkovej nerovnosti	Odstránie príjmovej a majetkovej nerovnosti
Snaha realizovať NZP v rámci kapitalistického systému (voľného trhu so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov)	Chudobu ľudí nemožno odstrániť v podmienkach súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a honby za ziskom, ale len po zásadnej zmene spoločenského zriadenia a zavedenia spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov

Uvidíme, či sa ukáže opodstatnenou viera Karla Čapka a ďalších humanistov obsiahnutá v jeho výroku: „...a já věřím, že bychom se mohli po delší námaze a mnohém mávání rukama dohovořit na zcela slušné spravedlnosti.“ 1) Alebo …?

1) Karel Čapek: Válka s mloky. Krakatit. Povídky z jedné kapsy. Povídky z druhé kapsy. Bajky a podpovídky. Proč nejsem komunistou. Československý spisovatel, 2009. str. 731. Pôvodný text napísal K. Čapek v r. 1924