Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje nezamestnanosť je ekonomický cyklus, t. j. striedajúce sa obdobia vzostupu výroby a úpadku (recesie), ktorá je spojená s rastom nezamestnanosti. Túžba mať čo najväčší zisk motivuje vlastníkov výrobných prostriedkov čo najviac vyrábať a predávať. To sa niektorým istý čas darí. No stále sa prehlbuje zaostávanie kúpyschopného dopytu za ponukou tovarov a výrobnými kapacitami z dôvodu veľkých rozdielov medzi majetkom a príjmami ľudí a tendenciou zamestnávateľov zaplatiť za prácu len to, čo je nevyhnutné, aby bol zisk čo najvyšší.. Hromadia sa nepredané tovary, získať zákazky je čoraz ťažšie. Rafinované formy reklamy a vnucovanie úverov a pôžičiek kupujúcim môžu recesiu oddialiť len dočasne. Klesá dopyt, nie sú objednávky a nasleduje prepúšťanie zamestnancov. Štatistiky ukazujú, že vo fáze konjunktúry (cyklického vzostupu výroby) nezamestnanosť často neklesne na úroveň, ktorá bola v predchádzajúcom období konjunktúry (pred recesiou), ale je vyššia.
Nemôžem súhlasiť s tým, že základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je regulovaný charakter miezd a z toho vyplývajúca nepružnosť miezd (ako uvádza napr. P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus v knihe Ekonómia I.) a priamou príčinou nepružnosť trhu práce (napr. „štátne intervencie do trhu práce a odborárske vydieranie...“ ako uvádza J. H. de Soto v knihe Peníze, banky a hospodářské krize). Najmä nesúhlasím s tým, aby sa pod zámienkou či heslom znižovania nezamestnanosti rušila zákonná minimálna mzda, redukovali opatrenia regulujúce prepúšťanie zamestnancov a znižovala mzda a sociálne poistenie až po krajnú hranicu umožňujúcu sotva prežitie. Je tu otázka, ako ďaleko chcú s tým spružňovaním – možnosťou znižovania miezd a ochrany zamestnancov ísť? Čo najďalej, v záujme čo možno najvyššieho zisku?
Marta Hrebíčková
