nedeľa 7. júna 2015

Návrhy na riešenie narastajúcej nerovnosti v bohatstve jednotlivcov podľa Thomasa Pikettyho

Thomas Piketty analyzoval vývoj distribúcie bohatstva a štruktúru jej nerovnosti od 18. storočia.
Poukázal na to, že v čase, keď rast výnosov z kapitálu prevyšuje celkový hospodársky rast, rastie aj príjmová a majetková nerovnosť. Pritom väčšina majetku boháčov nepochádza z práce, ale z dedičstva.
Ideálnym riešením na zamedzenie nekonečnej špirály tejto nerovnosti a znovuzískanie kontroly nad dynamikou akumulácie kapitálu by bola podľa jeho názoru 

progresívna globálna daň z kapitálu spojená s veľmi vysokou úrovňou medzinárodnej finančnej transparentnosti. 

Do kapitálu ako predmetu zdanenia zahŕňa: nehnuteľnosti, finančné aktíva a podnikateľské aktíva. Sám Piketty síce považuje skutočnú globálnu daň z kapitálu za utopický ideál, avšak potrebný cieľ, aby sme videli, ako sme ďaleko od tohto ideálu.
Pritom základné inštitúty vynájdené v 20. storočí, a to sociálny štát a progresívna daň z príjmu, musia aj v budúcnosti hrať ústrednú úlohu.











pondelok 4. mája 2015

Myšlienky podporujúce nepodmienený základný príjem 

Každý má právo na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny, rátajúc do toho potravu, šatstvo, bývanie, lekársku opateru a nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle.“
Prameň: Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 25 ods. 1., slovenský text je z webovej stránky Slovenského národného strediska pre ľudské práva www.snslp.sk


Nijaký trest nezastaví kradnúť ľudí, pre ktorých je to jediná cesta získania jedla. Bolo by podstatne účinnejšie poskytnúť každému určité prostriedky na živobytie.“
Thomas More (1478-1535), anglický právnik, spisovateľ a filozof, autor diela Utópia. V histórii hnutí za nepodmienený základný príjem sa uvádza ako jeden z prvých šíriteľov týchto myšlienok.

Zaručený príjem by nielenže ustanovil slobodu ako skutočnosť a nielen ako slogan, ale ustanovil by princíp hlboko zakotvený v západných náboženských a humanistických tradíciách: človek má právo na život, a to bezpodmienečne. Toto právo žiť, mať potravu, prístrešie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie atď. je prirodzené ľudské právo, ktoré nemôže byť obmedzené nijakou podmienkou, dokonca ani nie takou podmienkou, že každý človek musí byť spoločensky užitočný.“
Erich Fromm (1900 -1980), nemecký filozof a sociológ.

Sloboda vyžaduje požívať určitý súbor hmotných aktív garantujúcich jednotlivcovi sociálnoekonomickú nezávislosť od iných; t. j. ľudia nemôžu byť slobodní bez politicky garantovanej materiálnej existencie.“
Prameň: Bru Lain, Univerzita v Barcelone: Podlahy a stropy. Inštitucionálne vzory na podporu republikánskej slobody. Súčasná Interpretácia diela Jeffersona a Robespierre. Z príspevku prednesenom v júni 2014 v Montreale na 15. kongrese Svetovej siete za základný príjem. Floors and Ceilings. Institutional Designs to endorse Republican Freedom. A Contemporary Interpretation of the Work of Jefferson and Robespierre. Bru Laín Department of Theoretical Sociology, Philosophy of Law and Methodology of Social Sciences. University of Barcelona, Spain

Otázku ekonomiky a nákladov sme nechali naschvál bokom, hoci, samozrejme, debata o tom, z čoho a koľko, prebieha a názorov je množstvo. Mnohí sa zhodujú na tom, že by to nemalo ísť len z bežných daní, ale solidárny občiansky príjem by sa mohol napríklad financovať cez špeciálnu daň. Najprudšia diskusia prebehla v Nemecku vo veľkých politických stranách. Každopádne, nikto z protežantov univerzálneho základného príjmu neráta s tým, že sa zrealizuje „od zajtra“ z bežného rozpočtu. Takýto model ani nie je na stole. Buď sa budú zložky univerzálneho základného príjmu postupne zavádzať, alebo sa budú smerom k univerzálnosti a bez podmienenosti posúvať existujúce minimálne garantované príjmy. Stratégií je veľa, bude od nich závisieť aj spôsob financovania. Dôležité je, ako by to prijala verejnosť.“
Prameň: Daniel Gerbery, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava.



Porovnanie koncepcie nepodmieneného základného príjmu (NZP) a marxizmu


Nepodmienený základný príjem
Marxizmus
Spoločné znaky
Cieľ: odstránenie chudoby (hmotnej núdze, materiálnej deprivácie)

Rozdiely
Nepodmienený základný príjem
Marxizmus
Sloboda - základná cieľová kategória NZP, niektorí zdôrazňujú spojenie slobody a zodpovednosti; žiada si hlbšiu filozofickú analýzu.


Sloboda, oslobodenie - cieľová kategória, v praxi reálneho socializmu chápaná užšie v rámci rešpektovania marxistickej ideológie, sloboda je uvedomenie si nevyhnutnosti; žiada si hlbšiu filozofickú analýzu.


Nie je povinnosť pracovať, súvisí to s cieľovou kategóriou slobody, s tým, že vedecko-technický rozvoj umožňuje, že relatívne malý počet pracujúcich je schopný uživiť všetkých ľudí a s neschopnosťou kapitalizmu riešiť nezamestnanosť.
Rovnaká pracovná povinnosť pre všetkých, každý je povinný pracovať podľa svojich schopností.
Do istej miery rešpektovanie príjmových a majetkových rozdielov, avšak každý by mal mať zabezpečené podmienky pre dôstojný život (zaručený minimálny základný príjem)
Cieľ komunizmu - každému podľa jeho potrieb (potrieb spoločnosťou uznaných, vedecky zdôvodnených, tzv. objektívnych potrieb až pokiaľ stačia zdroje)
Zníženie, zmiernenie príjmovej a majetkovej nerovnosti
Odstránie príjmovej a majetkovej nerovnosti
Snaha realizovať NZP v rámci kapitalistického systému (voľného trhu so súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov)
Chudobu ľudí nemožno odstrániť v podmienkach súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a honby za ziskom, ale len po zásadnej zmene spoločenského zriadenia a zavedenia spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov


Uvidíme, či sa ukáže opodstatnenou viera Karla Čapka a ďalších humanistov obsiahnutá v jeho výroku: „...a já věřím, že bychom se mohli po delší námaze a mnohém mávání rukama dohovořit na zcela slušné spravedlnosti.“ 1) Alebo …?

1) Karel Čapek: Válka s mloky. Krakatit. Povídky z jedné kapsy. Povídky z druhé kapsy. Bajky a podpovídky. Proč nejsem komunistou. Československý spisovatel, 2009. str. 731. Pôvodný text napísal K. Čapek v r. 1924

streda 28. januára 2015

O 15. medzinárodnom kongrese Svetovej siete za základný príjem

O 15. medzinárodnom kongrese
Svetovej siete za základný príjem
(26. - 29. júna 2014, Montreal, McGill University)


Obsah informácie
1. K definícii základného príjmu (ZP)
2. Svetová sieť za základný príjem - Basic Income Earth Network (BIEN)
3. Ciele, účastníci a priebeh 15. medzinárodného kongresu Svetovej siete za základný príjem
4. Z obsahu referátov, diskusií, prezentovanej literatúry (čo ma na tomto kongrese najviac zaujalo)
4.1 Z reflexií o súčasnej situácii
4.2 Rozličné myšlienkové prúdy v diskusii o ZP
4.3 Vzťah terajších systémov sociálneho zabezpečenia a konceptu ZP
4.4 Zdroje financovania ZP
4.6 Prax
5. Čo ma znepokojilo, resp. potvrdilo moje už jestvujúce znepokojenie

Kľúčové slová: základný príjem, univerzálny, individuálny, nepodmienený príjem, garancia základného príjmu, ľudské práva, sloboda, zníženie, odstránenie hmotnej núdze, deprivácie, chudoby, zníženie príjmovej a majetkovej nerovnosti, „prekérna“ práca (práca pri zníženej pracovnoprávnej ochrane, za nižšie mzdy alebo v iných nepriaznivých pracovných podmienkach), technologická nezamestnanosť, sociálny štát, sociálne zabezpečenie, redemokratizácia ekonomiky


1. K definícii základného príjmu (ZP)

V štatúte BIEN sa ZP definuje ako príjem, ktorý je bezpodmienečne (nepodmienene) poskytnutý každému na individuálnom základe bez skúmania jeho prostriedkov na živobytie (príjimu, majetku) alebo požadovania práce.
V podkladoch pre valné zhromaždenie BIEN, ktoré sa konalo 29. júna 2014 v nadväznosti na kongres, je návrh na doplnenie uvedenej definície ZP v tomto znení: „Nepodmienený základný príjem by mal byť dostatočne vysoký na život v dôstojnosti a s plnou účasťou v spoločnosti.“
Z dôvodu vyčerpania časového limitu valného zhromaždenia a povinnosti uvoľniť kongresovú miestnosť na upratovanie sa hlasovanie o doplnení definície ZP odložilo na ďalšie najbližšie valné zhromaždenie BIEN.
Spolu s týmto doplnením by v podstate definícia ZP v BIEN bola zhodná s definíciou ZP, o ktorý sa usiluje aj Európska občianska iniciatíva za nepodmienený základný príjem, ktorá vznikla v r. 2013.10) Táto iniciatíva sa usiluje o príjem
- univerzálny
- individuálny
- nepodmienený
- dostatočne vysoký na to, aby zabezpečil dôstojnú existenciu a účasť v spoločnosti (napr. 60 % mediánu príjmov v národnom hospodárstve, čo sa považuje za hranicu rizika chudoby).


2. Svetová sieť za základný príjem - Basic Income Earth Network (BIEN)
Európska sieť za základný príjem vznikla v roku 1986, v roku 2004 rozšírila svoju pôsobnosť na celý svet (http://www.basicincome.org/bien/).
BIEN spája jednotlivcov a skupiny zaujímajúce sa o základný príjem, podnecuje výskum a podporuje informovanú diskusiu o základnom príjme na celom svete. Každé dva roky organizuje kongres, pravidelne publikuje informácie.
Nasledujúci, v poradí už 16., medzinárodný kongres BIEN sa uskutoční v roku 2016 v Južnej Kórei v meste Soul.
V súčasnosti je do BIEN zapojených 23 národných sietí za základný príjem.
Najvyšším orgánom BIEN je valné zhromaždenie. BIEN má troch čestných koprezidentov: Claus OFFE (Nemecko), Guy STANDING (Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska), Eduardo SUPLICY (Brazília).
Z ďalších osobností BIEN spomeniem ešte aspoň Philippe Van Parijsa (Belgicko), spoluzakladajúceho člena Európskej siete za základný príjem a predsedu medzinárodnej rady BIEN. U nás je známy český preklad jeho prác o ZP.1)


3. Ciele, účastníci a priebeh 15. medzinárodného kongresu Svetovej siete za základný príjem
Cieľom tohto kongresu bolo preskúmať úlohu, ktorú by ZP mohol hrať v redemokratizácii ekonomiky.
V pozvánke na kongres boli predostreté tieto hlavné tematické otázky:
  • Ktoré ekonomické, sociálne, politické alebo environmentálne zmeny by požadovala redemokratizácia ekonomiky?
  • Ako by ustanovenie záruky ZP podporovalo redemokratizáciu ekonomiky na národnej alebo na globálnej úrovni?
  • Ako by kombinácia (väčšej) ekonomickej demokracie a ZP zaistila ekologickú udržateľnosť?
  • Aké finančné modely by pomohli podporiť redemokratizáciu ekonomiky?
  • Ako môžeme zvyšovať politickú podporu ZP v čase nerovnosti, úsporných opatrení a ekonomického vylúčenia?
  • Aké demokratické a občianske dôsledky môžeme očakávať z garancie ZP?
  • Aké sú právne a ústavné dôsledky práva na ZP?
Na kongrese BIEN bolo viac ako 200 účastníkov z viac ako 30 štátov (napr. z Kanady, USA, Južnej Kórey, Japonska, Indonézie, Indie, Brazílie, Južnej Afriky, Belgicka, Nórska, Francúzska, Španielska, Poľska, Slovenska).
Kongres zorganizovala Kanadská sieť za základný príjem v spolupráci s výkonným výborom BIEN, s podporou a v priestoroch Právnickej fakulty McGill University v Montreale.
Po uvítacích prejavoch predstaviteľov organizátorov predniesol úvodnú prednášku zastupujúci výkonný sekretár Ekonomickej komisie pre Latinskú Ameriku a Karibik OSN, Antonio Prado s názvom Dohoda o rovnosti: Voči udržateľnej budúcnosti.
Brazílska ministerka pre sociálny rozvoj a boj proti hladu poslala účastníkom kongresu pozdravný list.
Na kongrese vystúpili aj predstavitelia Európskej občianskej iniciatívy za nepodmienený základný príjem 2013 - 2014.
Nechýbali ani vystúpenia Philippe Van Parijsa (spomínaného v 2. časti) a Enna Schmidta, jedného zo zakladateľov iniciatívy za základný príjem vo Švajčiarsku, spolutvorcu filmu o nepodmienenom základnom príjme, známom aj v SR s názvom Základný príjem – kultúrny podnet.
Hľadala som účastníkov zo Slovenska a potom aj zo strednej a východnej Európy, no našla som tam jedine účastníka z Poľska - Macieja Szlindera z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani. Predniesol referát na tému „Záruka základného príjmu z Kaleckého hľadiska. Východo- a stredoeurópske reflexie“ s využitím modelového prístupu poľského makroekonóma Michala Kaleckého (1899 – 1970).8)
Vystúpenia v pléne ako aj diskusné príspevky v paralelných sekciách rozoberali ZP z rozličných ekonomických, sociálnych, politických a právnych hľadísk a možné vplyvy a dôsledky jeho zavedenia. Boli prezentované aj niektoré príklady z doterajšej praxe (podrobnejšie v ďalších častiach tejto správy).
Fyzicky nebolo možné, aby si jeden účastník vypočul všetky referáty a diskusie, pretože okrem plenárnych rokovaní prebiehali súčasne minimálne štyri diskusné panely. Ani dodatočné prečítanie všetkých príspevkov nie je možné, pretože väčšina rečníkov neodovzdala svoje príspevky písomne v plnom znení.
Popri kladných písomných hodnoteniach kongresu účastníkmi som našla jedno záporné: „Bol som sklamaný akademickým charakterom prezentácií (pritom sám som akademik). Hľadal som konkrétnejšie prezentácie o tom, ako by záruka základného príjmu (Basic Income Guarantee) fungovala a ako ju dosiahnuť. Už sa viac nezúčastním.“ http://bicn.nationbuilder.com/congress_evaluation
Chápem, z čoho toto hodnotenie môže vychádzať, no nie celkom sa s ním stotožňujem, pretože vidím význam teoretických úvah pre prax. Navyše, okrem akademických účastníkov a prezentácií boli tam aj informácie o praktických aktivitách v tejto oblasti.


4. Z obsahu referátov, diskusií, prezentovanej literatúry (čo ma na tomto kongrese zaujalo)
4.1 Z reflexií o súčasnej situácii
Pretrváva chudoba až materiálna deprivácia a celkové nepriaznivé životné podmienky mnohých ľudí napriek Všeobecnej deklarácii ľudských práv a súvisiacich dokumentov. Chudoba nie je spojená len s dlhodobou nezamestnanosťou, aj keď je jej častým dôsledkom, ale aj s „prekérnou“ prácou (znížená pracovnoprávna ochrana, neistota v udržaní pracovného vzťahu, zdravie ohrozujúce pracovné podmienky, zárobok nepokrývajúci ani základné životné potreby, nutnosť brať viac pracovných úväzkov, aby človek ako-tak prežil).
Netýka sa to len tzv. rozvojových krajín „tretieho sveta“, kde sa chudoba prejavuje v porovnaní s ostatnými časťami sveta najviac a najciteľnejšie.
Aj na letáčiku za ZP v Kanade (v hostiteľskej krajine) sa uvádza: Takmer 4 milióny Kanaďanov z celkového počtu 33 miliónov obyvateľov Kanady žije v chudobe; z toho jedna štvrtina sú deti. Bežné programy pomoci zanechávajú prijímateľov v pasci chudoby.
Podľa materiálov Kanadskej siete za ZP systém sociálneho zabezpečenia („welfare“)2) v Kanade, s niekoľkými výnimkami, poskytuje príliš málo, príliš neskoro, s príliš mnohými podmienkami. Produkuje stigmu a utrpenie, penalizuje prácu. Zachytáva pracujúcich, klientov a iných Kanaďanov do nezdravej, drahej a komplikovanej siete.
Čo sa týka Európskej únie, len veľmi málo jej členských štátov má sociálnu ochrannú sieť, ktorá poskytuje adekvátnu ochranu proti chudobe.
V roku 2009 v Európskej únii len v Dánsku a v Írsku bola sociálna pomoc na úrovni, resp. mierne nad úrovňou hranice rizika chudoby (60% mediánu všetkých príjmov v národnom hospodárstve), aj to len u niektorých kategórií domácností členených podľa počtu osôb.3)


Očividne narastá majetková a príjmová nerovnosť medzi ľuďmi a nerovnosť v skutočných možnostiach účasti na živote spoločnosti.
V súvislosti s týmto problémom bola jedna z paralelných panelových diskusií kongresu venovaná knižnému bestselleru Kapitál v 21. storočí (autor francúzsky ekonóm Thomas Piketty, ktorý zhromaždil a analyzoval pozoruhodné množstvo údajov od roku 1700). Poukázal na to, že v čase, keď rast výnosov z kapitálu prevyšuje celkový hospodársky rast, rastie aj príjmová a majetková nerovnosť. Ukázal tiež koreláciu medzi rastom príjmovej a majetkovej nerovnosti na jednej strane a regresiou daní na druhej strane. Na zníženie tejto nerovnosti navrhol najmä opatrenia v daňovej oblasti, a to globálnu daň z kapitálu, dane z majetku a progresívne dane z vyšších príjmov, najmä z tých, ktoré sú odvodené z kapitálu.4)
Kým faktografická a analytická časť Pikettyho práce vzbudzuje obdiv svojím rozsahom a hĺbkou, jej prognostická a návrhová časť je menej rozpracovaná a konkretizovaná. Podľa Almaz Zelleke z Newyorskej univerzity, bývalej členky výkonného výboru BIEN však „Pikettyho údaje objasňujú, že ekonomická nerovnosť môže byť zmysluplne znížená len redistribúciou príjmu, kapitálu a pozostalostí a nie samotnou redistribúciou príjmu zo zamestnania a poskytovaním verejných statkov (public goods). Skutočná a trvalá ekonomická rovnosť bude žiadať redistribúciu kapitálu požadujúcu buď jeho socializáciu verejným vlastníctvom alebo systémom univerzálnych dividend. Univerzálny, nepodmienený a individuálny základný príjem nie je jedinou cestou, ako dosiahnuť tento cieľ, ale v americkom kontexte, s naším konkrétnym sociálnym, politickým a ekonomickým kontextom a preferenciou trhovo založených riešení, je to pravdepodobnejšia cesta.“7)


4.2 Rozličné myšlienkové prúdy v diskusii o ZP
Koprezident BIEN Guy Standing poukázal na štyri podstatné odlišné hľadiská charakterizujúce súčasnú diskusiu o ZP v podobe cash transfer (poskytnutia peňazí)5):
Po prvé, niektorí ľudia vidia ZP ako časť grandiózneho návrhu na vytvorenie hospodárstva s voľným trhom, v ktorom sa úloha štátu ako inštitúcie sociálnej ochrany obmedzuje a zmenšuje a má periférne (okrajové) postavenie. To je "neoliberálny" model.6) Treba kategoricky konštatovať (napísal Guy Standing), že väčšina z tých, ktorí sa zapojili do debaty navrhujúcej ZP, nemá takýto prístup.
Po druhé, sú ľudia, ktorí sú v opozícii voči ZP z ideologických dôvodov. Sú presvedčení, že ZP nie je ničím iným, než klinom, ktorý otvára hospodárstvo pôsobeniu trhových síl a prostriedkom, ktorý robí privatizáciu a komercializáciu uskutočniteľnou a znesiteľnou. Z tohto hľadiska kritici cítia, že by neboli schopní zabezpečiť podmienky, ktoré by pôsobili proti negatívnym efektom neregulovanej trhovej ekonomiky, a ak by ZP plnil redistribučné alebo progresívne ciele, deklarujú ochotu podporiť ho.
Tretiu skupinu tvoria tí, ktorí vidia ZP ako nevyhnutné alebo želateľné doplnenie štátneho systému sociálnej ochrany, v ktorom sú verejné sociálne služby integrálnou súčasťou. Teda nie substitučný vzťah ZP k verejným systémom sociálneho zabezpečenia, ale komplementárny.
Po štvrté, a v žiadnom prípade nie v rozpore s tretím hľadiskom, sú ľudia, ktorí veria, že ZP môže fungovať účinne a spravodlivo len v kombinácii s mechanizmami, ktoré dávajú hlas ekonomicky neistým a zraniteľným. Guy Standing zdôraznil, že koncept ZP nemožno chápať ako izolovanú politiku.


4.3 Vzťah terajších systémov sociálneho zabezpečenia a konceptu ZP
Názory na kongrese, ktoré som si k tejto téme vypočula inklinujú viac k tretiemu myšlienkovému prúdu (časť 4.2), teda ku komplementárnemu vzťahu ZP k zlepšenému systému sociálneho zabezpečenia (vrátane jeho zjednodušenia a zníženia administratívnej náročnosti) v kombinácii so štvrtým myšlienkovým prúdom.
Témou jedného z paralelných diskusných panelov kongresu bolo prehodnotenie sociálneho štátu (rethinking the welfare state).
Podľa Almaz Zelleke by „prijatie sociálneho štátu švédskeho typu (Swedish-style welfare state) znamenalo výrazné zlepšenie v živote miliónov Američanov, ktorí žijú v chudobe, ktorí čelia opakovanému a v súčasnosti rozšírenému útoku nezamestnanosti, ktorí zostávajú nepoistení napriek ACA - novému systému zdravotnej starostlivosti v USA ...“7)
Na základe analýzy a porovnania rozdielnych historických koreňov a faktorov spoločenského vývoja vo Švédsku a USA A. Zelleke usudzuje, že „...ak je švédsky sociálny štát (Swedish welfare state) cieľom, potom ZP nielenže nemusí byť prekážkou, ale môže byť potrebným krokom k jeho dosiahnutiu.“7)
V prezentovanom materiáli Kanadskej siete za základný príjem sa na jednom mieste garancia ZP stavia do protikladu s jestvujúcim kritizovaným „welfare“, na inom mieste sa popri kritike súčasného „welfare“ poukazuje na potrebu istej komplementarity s jeho pozitívnymi prvkami: je dôležité rozvíjať garanciu ZP v súlade s inými hodnotnými systémami, ako je zdravotná starostlivosť a ďalšie benefity dodávané cez daňový systém, učiť sa zo skúsenosti a budovať na silných stránkach a úspechoch. ZP by nemal byť nižší, než dávky, ktoré sú bežne dostupné z programov určených na pomoc Kanaďanom s nízkymi príjmami.
Podľa T. Pikettyho ZP môže byť dobrý ako doplnok prístupu k základným hodnotám sociálneho štátu, ako je vzdelávanie, zdravie, dôchodky, sociálne zabezpečenie atď., no často je podľa jeho názoru ZP prezentovaný ako náhrada prístupu k týmto základným hodnotám, a tu je Piketty skeptický.9)


4.4 Zdroje financovania ZP
Z akéhokoľvek zdroja bohatstva vytvoreného v komunite, v regióne alebo v krajine môžeme vždy vyčleniť časť na vytvorenie fondu, v ktorom sa zhromaždí suma potrebná na vyplatenie občianskeho základného príjmu všetkým obyvateľom. Zdrojom môžu byť poplatky za využívanie prírodných zdrojov, časť z hodnoty získanej z verejných služieb, z daní, z finančných transakcií, z prenájmu štátneho majetku alebo z kombinácií týchto alternatív.11)
V materiáloch Európskej občianskej iniciatívy za nepodmienený základný príjem sú možné zdroje financovania ZP12) zhrnuté takto:
1. daň z finančných transakcií
2. zdaňovanie vysokých príjmov
3. spotrebná daň z luxusných tovarov
4. zdaňovanie znečisťovania životného prostredie
5. a najmä zjednodušenie obrovského zoznamu sociálnych transferov a s nimi spojených sociálnych služieb, ktoré už zastarali.

Je zrejmé, že zdroje v bodoch 1 – 4 a čiastočne 5 konvenujú skôr politickej ľavici, pravica sa však sústreďuje najmä na zdroj pod bodom 5 a na zníženie výdavkov štátu.
Panuje široká zhoda v tom, že keby sa znížila korupcia, neoprávnené obohacovanie sa z verejných zdrojov pri verejnom obstarávaní, plytvanie verejnými zdrojmi, uvoľnilo by sa veľa peňazí na verejnoprospešné veci, vrátane záruky minimálneho príjmu pre dôstojné živobytie. Len ako to dosiahnuť?
V nadväznosti na spomínanú knihu Thomasa Pikettyho, vo viacerých referátoch o zdrojoch financovania ZP sa hovorilo o progresívnych daniach z vysokých príjmov, z kapitálu, daniach z majetku, z dedičstva8) a daniach zo znečisťovania životného prostredia ako hlavných zdrojoch financovania ZP.

4.5 Dôvody na zavedenie ZP z hľadiska rodovej rovnosti

4.6 Prax
Aljaška
Univerzálny, individuálny, nepodmienený základný príjem vo forme občianskej dividendy existuje na Aljaške od roku 1982. Zdrojom je permanentný fond, ktorý sa vytvára z určitej časti výnosov štátu z nerastného bohatstva. Každý obyvateľ Aljašky, ktorý tam žil v jednom roku aspoň 6 mesiacov, dostáva v rovnakej výške ročnú dividendu z tohto permanentného fondu. V roku 1982 to bolo 1 000 USD na jedného obyvateľa, v roku 2008 to bolo 2 069 USD, počas krízy prišlo opäť k poklesu tejto sumy. Výška tejto občianskej dividendy sa vypočítava každý rok podľa vzorca ustanoveného zákonom a závisí aj od cien ropy a investičného portfólia. Peniaze permanentného fondu spravuje a investuje korporácia zriadená zákonom. Na Aljaške klesla majetková a príjmová nerovnosť a je najnižšia v porovnaní s ostatnými štátmi USA.13)
Treba však upozorniť, že tento príjem nie je dostatočne vysoký na to, aby sám osebe zabezpečil dôstojný život človeka v tomto štáte a je pod hranicou rizika chudoby v USA. Teda jeden zo štyroch definičných znakov ZP tu nie je splnený. No aj splnenie prvých troch definičných znakov ZP možno považovať za pozitívny prínos.

Brazília
V roku 2004 bol v Brazílii schválený zákon o p o s t u p n o m zavádzaní občianskeho základného príjmu. Tento zákon garantuje právo všetkých Brazílčanov na základný príjem, t. j. na prijatie určitej sumy peňazí od štátu (cash transfer), vrátane cudzincov žijúcich v Brazílii 5 rokov alebo viac, bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické postavenie. V zákone je zakotvené postupné zavádzanie základného občianskeho príjmu od roku 2004, v prvých štádiách sú uprednostnené osoby s nízkymi príjmami. Pri stanovení výšky základného občianskeho príjmu sa vychádza z cieľa odstrániť extrémnu chudobu a poskytnúť základné podmienky pre dôstojný život každému, no zároveň aj z možností štátneho rozpočtu a zásad rozpočtovej zodpovednosti.
Má vláda dosť peňazí, aby dala každému? Nemá. Preto by sa mal projekt občianskeho základného príjmu implementovať pomaly. Na začiatku každý dostane málo a čím viac sa bude krajina rozvíjať a tvoriť bohatstvo, tým väčšmi bude narastať hodnota občianskeho základného príjmu.“11)
Podľa E. Suplicyho, iniciátora občianskeho ZP v Brazílii, predchodcom a prvým krokom k občianskemu ZP je program Bolsa Família. Tento program znamená podmienený transfer peňazí (conditional cash transfer) ako prostriedok na odstránenie absolútnej chudoby a realizuje sa v Brazílii od októbra 2003. Oprávnenými na získanie pomoci (určitej sumy peňazí) podľa tohto programu sú rodiny s mesačným príjmom na osobu do 154 R$ (brazílskych realov). Suma bola v priebehu desiatich rokov aplikácie upravovaná, uvedená suma je podľa úpravy v júni 2014.
Pomoc z programu Bolsa Família je podmienená očkovaním detí, ich pravidelnou návštevou centra zdravotnej starostlivosti, návštevou školy. Súčasťou programu je aj vzdelávanie dospelých. V júni 2014 sa v Brazílii za hranicu chudoby považoval mesačný príjem 154 R$ na osobu, za hranicu extrémnej chudoby mesačný príjem 77 R$ na osobu. Pri stanovení hranice extrémnej chudoby sa do úvahy brala hranica extrémnej chudoby stanovená OSN na 1,25 USD na osobu a deň. V roku 2014 približne 50 mil. obyvateľov Brazílie, t. j. jedna štvrtina z celkového počtu obyvateľov Brazílie dostávala pomoc z programu Bolsa Família. V roku 2013 dostala rodina žijúca pod hranicou extrémnej chudoby (vtedy 70 R$ na osobu a mesiac) minimálne 32 R$ a maximálne 306 R$ mesačne z programu Bolsa Família.
Spolu s ďalšími nástrojmi ekonomickej a sociálnej politiky (napr. zvýšenie minimálnej mzdy, podpora nárastu pracovných príležitostí, podpora bývania) program Bolsa Família významne prispel k zníženiu absolútnej chudoby a nerovnosti v Brazílii, aj keď Brazília stále patrí k štátom s vysokou príjmovou a majetkovou nerovnosťou.
Niektoré z údajov dokumentujúcich účinky opatrení v Brazílii: V období rokov 2001 – 2011 podiel obyvateľov žijúcich v Brazílii v extrémnej chudobe (príjem do 1,25 USD na osobu a na deň) poklesol zo 14 % na 4,2 %. Počet podvyživených ľudí v r. 2014 činil polovicu v porovnaní s rokom 1996.
Prečo je podľa čestného koprezidenta BIEN a iniciátora občianskeho ZP v Brazílii Eduarda Suplicyho potrebný postupný prechod od pomoci poskytnutej pri splnení určitých podmienok k nepodmienenému občianskemu základnému príjmu? Z principiálneho hľadiska ide o právo každého mať aspoň skromný podiel na bohatstve národa. Prečo ZP dostanú aj bohatí? Predpokladá sa, že budú lepšie spolupracovať a nebudú mať zásadné námietky voči ZP. Spomína aj technické dôvody: administratívnu náročnosť a nákladnosť verifikovania skutočných príjmov rodiny a splnenia niektorých ďalších podmienok. Nepodmienenosťou ZP chcú zamedziť tomu, čo sa stáva v súčasnosti: aby rodina nestratila právo na podmienené dávky, uprednostňuje prácu načierno pred riadnym registrovaným zamestnaním.
Brazília je prvý štát na svete, kde parlament schválil zákon o ZP s prívlastkom občiansky a o jeho postupnej implementácii do života od roku 2004. Je otázne, v akom štádiu je dnes toto postupné uvádzanie do života. Podľa informácií z januára 2014, nepodmienený občiansky základný príjem sa zatiaľ v Brazílii na celoštátnej úrovni neuplatňuje, uplatňuje sa pomoc chudobným za určitých zákonom stanovených podmienok (Bolsa Família a ďalšie programy).
Vtedajší brazílsky senátor Eduardo Suplicy, koprezident BIEN, 25. októbra 2013 odovzdal prezidentke Brazílie list so žiadosťou o menovanie pracovnej skupiny na vypracovanie metodiky na p o s t u p n é zavedenie občianskeho základného príjmu  (nepodmieneného). List podpísalo 81 bývalých brazílskych senátorov. Do dňa predloženia písomného referátu na kongres BIEN (január 2014) neprišla odpoveď na tento list a pracovná skupina nebola ustanovená.14)
Úsilie niektorých nadšencov o postupné zavedenie ZP v zmysle definície v prvej časti tejto správy však pokračuje.14), 15)
India
Účastníci projektu mohli použiť ZP podľa vlastného uváženia. Tieto pilotné projekty prispeli k zlepšeniu bývania a hygieny, prístupu k čistej vode, k zlepšeniu výživy, vzdelávania, zníženiu dlhov, zlepšeniu postavenia žien a občanov so zdravotným postihnutím. Napriek očakávaniam kritikov poskytovania nepodmieneného príjmu, v dedinách zúčastnených v projekte vzrástli pracovné aktivity. Niektorí účastníci začali podnikať v nových oblastiach, naštartovali nový biznis. Niektorí roľnící zvýšili svoje výdavky na kvalitnejšie semená, hnojivá, pesticídy.
ZP nebol náhradou, ale doplnkom k jestvujúcim dávkam sociálneho zabezpečenia.
Na 15. kongrese BIEN o pilotných projektoch ZP v Indii informovali ich vedúce osobnosti – prof. Guy Standing, čestný koprezident BIEN a Renana Jhabvala, predstaviteľka SEWA (Asociácia samostatne zárobkovo činných žien).17)
Kampaň za ZP v Kanade
Kanadská sieť za ZP sa pokúša realizovať rozširujúci sa systém základného príjmu v Kanade. Bezprostredný cieľ je zabezpečiť verejný konsenzus (public commitments) pre jeden alebo viac pilotných projektov. Navrhujú ZP vo výške 20 000 kanadských dolárov na osobu ročne. Poslanec za stranu zelených Brue Hyer navrhol, aby jeden zo zdrojov financovania ZP predstavovali aj poplatky za používanie zdrojov energií produkujúcich CO2.
Deň pred kongresom, počas workshopu o hnutí za základný príjem v Kanade boli v riadenej skupinovej diskusii (na základe výslovnej výzvy moderátorov) formulované otázky, pochybnosti a potenciálne problémy spojené so zavedením ZP či argumenty proti (s väčšinou z nich sa možno stretnúť aj v SR, no na druhej strane existujú aj štúdie, ktoré tieto argumenty vyvracajú):
- pokles motivácie pracovať, mnoho ľudí sa uspokojí so základným príjmom a nebudú chcieť pracovať, nedostatok niektorých pracovných síl na potrebné ale nepríjemné práce, podpora lenivosti, bezzásluhovosť,
- niektorí ľudia použijú ZP nenáležite, napr. na drogy, alkohol, zbytočne prepychové šatstvo a p. a na dôstojné živobytie im nezostane; paternalistický, často diskutovaný argument prijímaný niektorými osobami zodpovednými za štátne financie („nalejeme im peniaze, no cieľ - redukcia chudoby ako zdroja sociálneho napätia - sa nedosiahne“),
- nebezpečenstvo inflácie a nárastu deficitu štátneho rozpočtu,
- vzťah ZP k terajšiemu systému sociálneho zabezpečenia; stanoviská oscilujúce od stavania ZP a „welfare“ do protikladu, cez substitučný až po komplementárny charakter ZP voči sociálnemu zabezpečeniu; nedostatočne konkrétne návrhy,
- ZP jednotlivca nemôže byť taký vysoký, aby si človek mohol napr. financovať nákladnú liečbu v prípade závažných ochorení; naplnenie definičného znaku dostatočnej výšky ZP na život v dôstojnosti aj v prípade choroby či zdravotného postihnutia predpokladá bezplatnú zdravotnú starostlivosť financovanú z verejných zdrojov.
Ernst Kelly pôsobiaci v Kanadskej sieti za základný príjem a člen organizačného výboru kongresu zdôraznil, že prílišný dôraz na samotný ZP bez riešenia širších súvislostí a väzieb na hodnoty spoločnosti môže viesť k podkopaniu úsilia za redemokratizáciu ekonomiky.18)

Občianske iniciatívy za ZP v Európe
Európska občianska iniciatíva za nepodmienený základný príjem (2013 - 2014)
Táto iniciatíva žiadala Európsku komisiu, aby podnietila spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie podľa čl. 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom preskúmať ZP ako nástroj na zlepšenie jestvujúcich systémov sociálneho zabezpečenia.
14. januára 2013 akceptovala Európska komisia túto iniciatívu, čím umožnila spustenie jednoročnej kampane vo všetkých krajinách EÚ.
Ak by do 13. januára 2014 podpísalo túto iniciatívu aspoň jeden milión občanov aspoň zo 7 členských štátov Európskej únie s dodržaním minimálneho limitu podpisov v každom z týchto štátov, Európska Komisia by bola povinná podrobne preskúmať túto iniciatívu a zvolať verejné prednesenie v Európskom Parlamente.

Minimálny limit jedného milióna podpisov nebol dosiahnutý. K stanovenému termínu podpísalo Európsku občiansku iniciatívu za nepodmienený základný príjem vyše 285 000 občanov, pričom v 6 štátoch bola dodržaná minimálna kvóta podpisov.
V Slovenskej republike podpísalo túto iniciatívu 6 352 občanov. Bolo to 0,12 % celkového počtu obyvateľov SR, siedme najvyššie miesto v poradí 28 členských štátov EU.

Príčinou toho, prečo sa nepodarilo získať potrebný počet podpisov, mohol byť komplikovane a pritom skromne formulovaný cieľ, ako aj náročná komunikácia v mnohojazyčnom prostredí Európskej únie. Priama požiadavka na zavedenie ZP nemohla byť adresovaná Európskej komisii vzhľadom na jej obmedzené kompetencie voči členským štátom EU v sociálnej oblasti.10)

V súčasnosti sa v Európskej únii zbierajú podpisy pod petíciu na podporu výskumu a testovacích programov ZP. 10)


Iniciatíva za základný príjem vo Švajčiarsku
Do októbra 2013 vyše 120 000 švajčiarskych občanov podpísalo žiadosť o vyhlásenie referenda o ZP. Navrhovaná výška ZP je 2 500 Chf. Príslušné orgány sú povinné vyhlásiť toto referendum do troch rokov od doručenia žiadosti.
Miestne experimenty uplatnenia ZP sa uskutočnili napr. v meste Santo Antonio (Brazília), v dedine Otjivero (Namíbia), v Ugande.11) V Holandsku sa poskytuje určitý základný príjem umelcom a predstaviteľom kultúry.


5. Čo ma znepokojilo, resp. potvrdilo moje už jestvujúce znepokojenie
Hnutie za ZP existuje už veľmi dlho bez toho, že by dosiahlo splnenie svojich cieľov. Bohužiaľ, tak je to aj v iných hnutiach a aktivitách zameraných na zníženie chudoby.
Tak mnoho pracovať a dosiahnuť tak málo. Takéto hlasy počuť aj o Európskej sieti proti chudobe“, povedal jej prezident Fintan Farrell na konferencii o záveroch projektu Európska sieť minimálneho príjmu (EMIN), ktorú zorganizovala Slovenská sieť proti chudobe 17. septembra 2014.19)
Na 13. európskom stretnutí ľudí zažívajúcich chudobu v roku 2014 jeden starší účastník z Nemecka ukončil diskusiu konštatovaním, že patrí k najstarším zakladajúcim členom Európskej siete proti chudobe a za 13 rokov týchto stretnutí v Bruseli zažil mnohé sľuby, ako sa veci pohnú a takmer nič sa podľa neho nezmenilo. Len chudobných ľudí, bezdomovcov, nezamestnaných mladých ľudí, chudobných seniorov je viac a viac. Doteraz sú chudobní ľudia ešte trpezliví, čakajú na nápravu, ale  dokážu zmeniť svoj postoj, najmä ak sa dozvedajú, že je dostatok peňazí na zbrojenie a nákup nových zbraní. 20)
Platí, že „chudobní budú medzi nami vždy?“ Môžeme diskutovať o tom, v akom kontexte to Ježiš Kristus povedal, čo presne myslel pod chudobou a p. Možno uznať, že keby neexistovali spomínané a ďalšie úsilia, bolo by to s chudobou ešte horšie, než teraz.
Na záver kongresu ako aj v mnohých diskusných príspevkoch bola zdôraznená potreba sústavného uvedomovania si cieľov a toho, akú spoločnosť chceme mať, potreba otvorenosti voči novým myšlienkam a prístup ku skúmaniu a implementácii ZP v širších spoločenských súvislostiach.
Vzhľadom na množstvo diskusných príspevkov táto informácia obsahuje len niektoré myšlienky a informácie, ktoré odzneli na kongrese, a to s väčším zameraním na ekonomické aspekty. Širší priestor, resp. ďalšie doplnenie si žiada aj poukázanie na filozofické, politické, právne a ďalšie aspekty tejto problematiky prezentované na kongrese.
Český spisovateľ Karel Čapek povedal v roku 1924: „...a já věřím, že bychom se mohli po delší námaze a mnohém mávání rukama dohovořit na zcela slušné spravedlnosti.“ 21)
Marta Hrebíčková

----------------
Linky:
http://biencanada.ca/congress/
http://bicn.nationbuilder.com/congress_evaluation
http://www.basicincome.org/bien/
http://www.basicincome.org/bien/pdf/BIEN_Statutes.pdf

Odkazy:

1) Philippe Van Parijs, Marek Hrubec, Martin Brabec a kol.: Všeobecný základní příjem. Právo na lenost, nebo na přežití? Praha: Nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, 2007.

2) Welfare - blaho, blahobyt, v užšom slova zmysle (social) welfare – sociálne zabezpečenie, welfare state – sociálny štát.

3) Marx, I. a kol.: Predstavované a skutočné bariéry adekvátnej ochrany minimálnym príjmom. Diskusný príspevok na BIEN Congress 2014. Podrobnejšie aj na http://ftp.iza.org/dp6264.pdf)

4) Piketty, T.: Capital in the Twenty-First Century. The Belknap Press, 2014. Thomas Piketty sa na kongrese nezúčastnil.

5) Standing, G.: CASH TRANSFERS. A REVIEW OF THE ISSUES IN INDIA. Social Policy Workings Paper - Series 1. India, UNICEF 2012. s. 100 – 102. Autor tu používa pojem cash transfer, no vysvetlil, že ide v podstate o ZP.
http://www.guystanding.com/files/documents/Unicef_cash_transfers_India_published.pdf

6) V súvislosti so ZP sa niektoré tieto názory opierajú o práce Miltona Friedmana, podľa ktorého by bolo treba nesúrodú zmes (ragbag) špecifických programov sociálneho zabezpečenia nahradiť jediným komprehensívnym programom doplnkov k príjmu peňazí - zápornou daňou z príjmu, zabezpečujúcim minimálny príjem všetkým osobám, ktoré to potrebujú... (podľa Friedman, M.:  Free to Choose. (Sloboda voľby). 1980. Citované podľa http://ubie.org/brief-history-basic-income-ideas/?)
V SR mali k tomuto prístupu blízko napr. návrhy Richarda Sulíka, v ČR návrh Vlastimila Tlustého na zavedenie rovnej sociálnej dávky. Návrh V. Tlustého na zavedenie rovnej sociálnej dávky bol kritizovaný aj v knihe Philippe Van Parijs, Marek Hrubec, Martin Brabec a kol.: Všeobecný základní příjem. Právo na lenost, nebo na přežití? Praha: Nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR 2007. s. 14 – 15.

7) Zelleke, A.: Poučenie zo Švédska: Solidarita, sociálny štát a ZP. Príspevok na 15. kongrese Svetovej siete za základný príjem.
http://biencanada.ca/congress/wp-content/uploads/2014/07/BIEN2014_Zelleke2.pdf

8) - Zelleke, A.: Ako ďalej so ZP v USA: Rozšíriť zápornú daň z príjmu alebo sociálne zabezpečenie? Príspevok na 15. kongrese Svetovej siete za základný príjem.
- Maciej Szlinder z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani v príspevku na kongrese ako zdroje financovania ZP uviedol: rastúce dane - raising taxes (zo ziskov, vysokých príjmov, bohatstva) elimináciu niektorých transferov (napr. dávok v nezamestnanosti), deficit štátneho rozpočtu; deficit štátneho rozpočtu, ktorý vznikne na začiatku zavedenia ZP môže byť kompenzovaný vyšším výberom daní vyplývajúcim z vyššieho ekonomického rastu a zamestnanosti; ZP môže viesť k zvyšovaniu kúpyschopného dopytu ako stimulu výroby a ekonomického rastu.
Za nevyhnutné podmienky zavedenia ZP považuje nevyužité výrobné kapacity a existenciu nezamestnanosti, suverenitu štátu vo vydávaní vlastnej meny, dlhy štátu prevažne vo vlastnej mene.
Za dodatočné podmienky zavedenia ZP považuje: nedokonalý, selektívny a neúčinný systém sociálneho zabezpečenia, popularitu flexibilných foriem zamestnania, relatívne vysokú úroveň príjmov štátneho rozpočtu.



11. Ziraldo, G. L., Mendes, M.: One Happy Story. CBI – The Citizens Basic Income. Brazil, Senator Eduardo Syplicys Office 2010. Propagačná brožúra o postupnom zavádzaní ZP v Brazílii, prezentovaná na kongrese.


No v ozvučenom videu, ktoré si možno vypočuť a pozrieť priamo na webovej stránke iniciatívy, sa však o zdrojoch financovania ZP hovorí. Aj keď len heslovite, predsa len pravdepodobne zhŕňajú tie hlavné zdroje uvádzané v mnohých spomínaných štúdiách

http://basicincome-europe.org/ubie/brief-history-basic-income-ideas/

14) Suplicy, E.: Desať rokov programu Bolsa Família a perspektívy občianskeho základného príjmu v Brazílii. Príspevok na 15. kongrese Svetovej siete za základný príjem.
http://biencanada.ca/congress/wp-content/uploads/2014/06/BIEN2014_Suplicy1.pdf
http://binews.org/2014/10/brazil-eduardo-suplicy-long-term-advocate-of-unconditional-basic-income-defeated-in-his-bid-for-reelection-to-the-brazilian-senate/

15) Maria Ozanira Da Silva E Silva: Podmienenosti Bolsa Família: Jej konzervatívna tvár a obmedzenia implementácie občianskeho základného príjmu v Brazílii. Príspevok na 15. kongrese Svetovej siete za základný príjem.


https://www.youtube.com/watch?v=ZzA2wHO3tSA
ttp://www.guystanding.com/files/documents/Basic_Income_Pilots_in_India_note_for_inaugural.pdf
Standing, G.: CASH TRANSFERS. A REVIEW OF THE ISSUES IN INDIA. Social Policy Workings Paper - Series 1. India, UNICEF 2012. s. 100 – 102.

18) http://biencanada.ca/congress/wp-content/uploads/2014/06/BIEN2014_Ernst.pdf

19) Európska sieť proti chudobe sa podieľa na vypracovaní podkladov pre tvorbu smernice, ktorá by pre členské štáty zaviedla jednotnú definíciu systému primeraného minimálneho príjmu a spoločný rámec pre jeho výpočet. Čo sa týka vzťahu Európskej siete proti chudobe (EAPN) a Európskej občianskej iniciatívy za nepodmienený základný príjem, podľa vyjadrenia p. Fintana Farrella, prezidenta EAPN, napriek niektorým názorovým odlišnostiam, vzhľadom na podobnosť cieľov, sa v oblastiach spoločného záujmu navzájom podporujú. Porovnanie viacerých hnutí proti chudobe je aj na http://koheziablogspotcom.blogspot.com/.


21) Karel Čapek: Válka s mloky. Krakatit. Povídky z jedné kapsy. Povídky z druhé kapsy. Bajky a podpovídky. Proč nejsem komunistou. Praha: Československý spisovatel, 2009. str. 731