utorok 4. februára 2014

Európska občianska iniciatíva za Všeobecný základný nepodmienený individuálny príjem (VZNIP) - sú na to zdroje?

Jestvujúce hmotné statky a kapacity na ich reprodukciu na našej planéte sú schopné uspokojiť potreby všetkých ľudí na zemi, a to nielen tie základné, ktoré sú nevyhnutné na prežitie. Pravdaže, nie pri ich súčasnom extrémne nerovnomernom rozdelení, keď podľa správy Credit Suisse 8% dospelej populácie sveta (400 miliónov ľudí) ovláda viac ako 80% svetového majetku.(http://www.noveslovo.sk/c/Futurologicka_feeria_Svet_2054. 85 najbohatších ľudí sveta vlastní rovnaký majetok, ako chudobnejšia polovica ľudstva – povedala Winnie Byanyima, riaditeľka rozvojovej organizácie Oxfam na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2014.   Ako sa vysporiadala s otázkou zdrojov resp. financovania navrhovaného VZNIP európska občianska iniciatíva s ambíciou nazbierať aspoň jeden milión podpisov zo siedmich členských štátov EU?   V oficiálnom základnom texte iniciatívy sú otázke zdrojov venované dva riadky: „Je mnoho štúdií ukazujúcich rozličné spôsoby financovania VZNIP. V tejto európskej občianskej iniciatíve nenavrhujeme nijaký špecifický spôsob".  V ozvučenom videu, ktoré si možno vypočuť a pozrieť priamo na webovej stránke iniciatívy, sa však o zdrojoch financovania VZNIP hovorí. Aj keď len heslovite, predsa len pravdepodobne zhŕňajú tie hlavné zdroje uvádzané v tých mnohých spomínaných štúdiách:   1. daň z finančných transakcií 2. zdaňovanie vysokých príjmov (zrejme vyššie ako doteraz) 3. spotrebná daň z luxusných tovarov 4. zdaňovanie znečisťovania životného prostredie 5. a hlavne, zjednodušenie obrovského zoznamu sociálnych transferov a s nimi spojených sociálnych služieb, ktoré už zastarali. Pridala by som k tomu ešte zníženie daňových únikov a korupcie.   Kým argumenty pre VZNIP založené na základnom práve na život vyplývajúcom aj zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv sú väčšinou aspoň deklaratívne prijímané, vyššie uvedené zdroje sú predmetom sporov. So zvýšením daní z vyšších príjmov a so zavedením nových daní nesúhlasia najmä bohatí a pravicové strany, ktoré zastupujú ich záujmy. Niektorým z nich sa však zapáčilo zjednodušenie sociálnych transferov, čo si niektorí predstavujú tak, že celý systém verejného sociálneho zabezpečenia bude nahradený jedinou dávkou na pokrytie minimálnych potrieb s možnosťou súkromného starobného poistenia, súkromného poistenia sa pre prípad choroby, nezamestnanosti a p. Na riziko tohto postoja a prístupu poukazuje aj Zuza Kusá, na http://www.noveslovo.sk/c/Dozrel_cas_na_zakladny_europsky_prijem_pre_vsetkych: „Ešte pred európskou kampaňou za základný príjem existovali na Slovensku občianske iniciatívy okolo základného príjmu. Napokon aj Sulíkov odvodový bonus bol opatrením tohto typu. Ďalej je tu skupina okolo pána Gabriela Karacsónyho a politickej strany Priama demokracia. Podpora idey základného príjmu tu teda ide z pravicových a neoliberálnych pozícií. Základný príjem u Sulíka aj u Karacsónyho je poňatý ako náhrada celého košatého systému sociálnej ochrany. Mnohí ľudia kritizujú, že máme príliš veľa sociálnych dávok, keď chce niekto vyzerať ako expert, utrúsi, že ich je 79. Mnohé zahraničné systémy ich však majú omnoho väčší počet. Nie sme v tomto nijako extrémni. Je tu riziko, že keď budeme priveľmi zdôrazňovať základný príjem, nájde sa veľa podporovateľov, ktorí budú chcieť zjednodušiť sociálny systém, lebo idea, že bude len jedna dávka a odstráni sa administratíva, je pre technokratov veľmi príťažlivá. Lenže košatosť sociálneho systému, to množstvo dávok, súvisí s citlivosťou sociálnej ochrany na rozmanité životné situácie, ktorým sú ľudia vystavení, s ponúknutím konkrétnej pomoci v týchto situáciách. Našťastie, európska iniciatíva nenaznačuje, že by chcela nahradiť dávkové systémy. Riziko tam však je, lebo slovenskí podporovatelia tejto idey vychádzajú práve z týchto pozícií.“ x) (Pozn. M.H.: Súhlasím, až na predposlednú vetu, lebo podľa spomínaného videa to vyzerá tak, že aj v európskej občianskej iniciatíve za VZNIP sú takéto prúdy, aj keď nie len takéto. Upozornenie na riziko považujem za správne a dôležité, len poznamenávam, že mám signály, že nie všetci slovenskí podporovatelia VZNIP vychádzajú z týchto pozícií. Sulík sa stretol s kritikou aj zo strany pravice). „V Českej republike prišiel v r. 2003 s myšlienkou rovnej sociálnej dávky poslanec ODS Vlastimil Tlustý. Táto sociálna dávka mala spočívať vo vyplácaní ničím nepodmienej sumy vo výške 4000 Kč mesačne všetkým dospelým občanom. Tým však akákoľvek podobnosť tohto návrhu s egalitárnou koncepciou Van Parijsa končí. Okrem odlišného odôvodnenia zavedenia základného príjmu chcel projekt poslanca Tlustého zrušiť všetky ostatné sociálne dávky, starobné dôchodky, nemocenskú podporu i podporu v nezamestnanosti. Nie je preto prekvapením, že kvôli svojím antisociálnym dôsledkom vyvolal negatívne a zamietavé reakcie. … Kritici však bohužiaľ prehliadli aj sociálne jadro tohto návrhu a s vaničkou vyliali aj dieťa. Diskusia, ktorá prebehla v tlači, ukázala, že nielen česká verejnosť, ale ani českí politici a odborníci, ktorí sa debaty zúčastnili, nemajú nijaké povedomie o myšlienke základného príjmu v jej sociálnom variante.“ xx) V diskusii zachytenej na http://www.noveslovo.sk/c/Dozrel_cas_na_zakladny_europsky_prijem_pre_vsetkych DANIEL GERBERY sa k nákladom na VZNIP vyjadril takto:  „Otázku ekonomiky a nákladov sme nechali naschvál bokom, hoci, samozrejme, debata o tom, z čoho a koľko, prebieha a názorov je množstvo. Mnohí sa zhodujú na tom, že by to nemalo ísť len z bežných daní, ale solidárny občiansky príjem by sa mohol napríklad financovať cez špeciálnu daň. Najprudšia diskusia v prebehla Nemecku uprostred veľkých politických strán. Každopádne, nikto z protežantov univerzálneho základného príjmu neráta s tým, že sa zrealizuje „odzajtra“ z bežného rozpočtu. Takýto model ani nie je na stole. Buď sa budú zložky univerzálneho základného príjmu postupne zavádzať, alebo sa budú smerom k univerzálnosti a bezpodmienenosti posúvať existujúce minimálne garantované príjmy. Stratégií je veľa, bude od nich závisieť aj spôsob financovania. Dôležité je, ako by to prijala verejnosť.“ Kde je vôľa, tam je cesta. Možno preto sa európska občianska iniciatíva sústreďuje hlavne na zdôvodnenie VZNIP a jeho väzbu na platnú Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a dokumeny Európskej únie. Najprv pochopiť a prijať potrebu a nevyhnutnosť VZNIP a potom hľadať zdroje, ktoré v podstate sú. Uvidíme, či sa ukáže opodstatnenou viera Karla Čapka a ďalších humanistov obsiahnutá vo výroku: „...a já věřím, že bychom se mohli po delší námaze a mnohém mávání rukama dohovořit na zcela slušné spravedlnosti...“ xxx) alebo …? --------- x) Popri kritickom tóne Zuzky Kusej, najmä voči slovenským „horlivcom“ za VZNIP, možno nájsť aj jej istú zhodu s niektorými princípmi európskej občianskej iniciatívy, napr. v jej výroku „...debatu a obhajobu si určite zaslúžia  princípy univerzálnosti a nepodmienenosti, ktoré dáva idea základného príjmu do popredia“, či v jej názore na potrebu spotrebných košov. Na druhej strane aj princíp nepodmienenosti sa stretáva u niektorých ľudí s odporom. (Bez práce nie sú koláče, nielen práva ale aj povinnosti). Existuje fundované a podrobné zdôvodnenie princípu nepodmienenosti všeobecného základného príjmu, jeho porozumenie si však žiada istý čas. xx) Philippe Van Parijs, Marek Hrubec, Martin Brabec a kol.: Všeobecný základný příjem. Právo na lenost, nebo na přežití? Praha, Nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR 2007. str. 14 - 15 xxx) „...a já věřím, že bychom se mohli po delší námaze a mnohém mávání rukama dohovořit na zcela slušné spravedlnosti.“ Karel Čapek: Válka s mloky. Krakatit. Povídky z jedné kapsy. Povídky z druhé kapsy. Bajky a podpovídky. Proč nejsem komunistou. Praha, Československý spisovatel 2009. str. 731 http://www.youtube.com/user/BasicIncomeEurope/videos

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára