O
15. medzinárodnom kongrese
Svetovej
siete za základný príjem
(26.
- 29. júna 2014, Montreal, McGill
University)
Obsah
informácie
1.
K definícii základného príjmu (ZP)
2.
Svetová sieť za základný príjem - Basic Income Earth Network
(BIEN)
3.
Ciele, účastníci
a priebeh 15.
medzinárodného kongresu Svetovej siete za základný príjem
4.
Z obsahu referátov, diskusií, prezentovanej literatúry (čo ma na
tomto kongrese najviac zaujalo)
4.1
Z reflexií o súčasnej situácii
4.2
Rozličné myšlienkové prúdy v diskusii o ZP
4.3
Vzťah terajších systémov sociálneho zabezpečenia
a konceptu ZP
4.4
Zdroje financovania ZP
4.6
Prax
5.
Čo ma znepokojilo, resp. potvrdilo moje už jestvujúce znepokojenie
Kľúčové
slová: základný príjem, univerzálny, individuálny, nepodmienený
príjem, garancia základného príjmu, ľudské práva, sloboda,
zníženie, odstránenie hmotnej núdze, deprivácie, chudoby,
zníženie príjmovej a majetkovej nerovnosti, „prekérna“ práca
(práca
pri zníženej pracovnoprávnej ochrane, za nižšie mzdy alebo v
iných nepriaznivých pracovných podmienkach),
technologická nezamestnanosť, sociálny štát, sociálne
zabezpečenie, redemokratizácia ekonomiky
1. K definícii základného príjmu (ZP)
V
štatúte BIEN sa ZP definuje
ako príjem, ktorý je bezpodmienečne (nepodmienene) poskytnutý
každému na individuálnom základe bez skúmania jeho prostriedkov
na
živobytie (príjimu, majetku) alebo
požadovania práce.
V
podkladoch pre valné zhromaždenie BIEN, ktoré sa konalo 29. júna
2014 v nadväznosti na kongres, je návrh na doplnenie uvedenej
definície ZP v tomto znení: „Nepodmienený
základný príjem by mal byť dostatočne vysoký na život v
dôstojnosti a s plnou účasťou v spoločnosti.“
Z
dôvodu vyčerpania časového limitu valného zhromaždenia a
povinnosti uvoľniť kongresovú miestnosť na upratovanie sa
hlasovanie o doplnení definície ZP odložilo na ďalšie najbližšie
valné zhromaždenie BIEN.
Spolu
s týmto doplnením by v podstate definícia ZP v BIEN bola zhodná
s definíciou ZP, o ktorý sa usiluje aj Európska občianska
iniciatíva za nepodmienený základný príjem, ktorá vznikla v r.
2013.10)
Táto iniciatíva sa usiluje o príjem
-
univerzálny
-
individuálny
-
nepodmienený
-
dostatočne vysoký na to, aby zabezpečil dôstojnú existenciu a
účasť v spoločnosti (napr. 60 % mediánu príjmov v národnom
hospodárstve, čo sa
považuje za hranicu rizika chudoby).
2.
Svetová sieť za základný príjem - Basic Income Earth Network
(BIEN)
Európska
sieť za základný príjem vznikla v roku 1986, v roku 2004
rozšírila svoju pôsobnosť na celý svet
(http://www.basicincome.org/bien/).
BIEN
spája jednotlivcov a skupiny zaujímajúce sa o základný príjem,
podnecuje výskum a podporuje informovanú diskusiu o základnom
príjme na celom svete. Každé dva roky organizuje kongres,
pravidelne publikuje informácie.
Nasledujúci,
v poradí už 16., medzinárodný kongres BIEN sa uskutoční v roku
2016 v Južnej Kórei v meste Soul.
V
súčasnosti je do BIEN zapojených 23 národných sietí za základný
príjem.
Najvyšším
orgánom BIEN je valné zhromaždenie. BIEN má troch čestných
koprezidentov: Claus OFFE (Nemecko), Guy STANDING (Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska), Eduardo
SUPLICY (Brazília).
Z
ďalších osobností BIEN spomeniem ešte aspoň Philippe Van
Parijsa (Belgicko), spoluzakladajúceho člena Európskej siete za
základný príjem a predsedu medzinárodnej rady BIEN. U nás je
známy český preklad jeho prác o ZP.1)
3.
Ciele, účastníci a priebeh 15. medzinárodného kongresu Svetovej
siete za základný príjem
Cieľom
tohto kongresu bolo preskúmať úlohu, ktorú by ZP mohol hrať v
redemokratizácii ekonomiky.
V
pozvánke na kongres boli predostreté tieto hlavné tematické
otázky:
- Ktoré ekonomické, sociálne, politické alebo environmentálne zmeny by požadovala redemokratizácia ekonomiky?
- Ako by ustanovenie záruky ZP podporovalo redemokratizáciu ekonomiky na národnej alebo na globálnej úrovni?
- Ako by kombinácia (väčšej) ekonomickej demokracie a ZP zaistila ekologickú udržateľnosť?
- Aké finančné modely by pomohli podporiť redemokratizáciu ekonomiky?
- Ako môžeme zvyšovať politickú podporu ZP v čase nerovnosti, úsporných opatrení a ekonomického vylúčenia?
- Aké demokratické a občianske dôsledky môžeme očakávať z garancie ZP?
- Aké sú právne a ústavné dôsledky práva na ZP?
Na
kongrese BIEN bolo viac ako 200 účastníkov z viac ako 30 štátov
(napr. z Kanady, USA, Južnej Kórey, Japonska, Indonézie, Indie,
Brazílie, Južnej Afriky, Belgicka, Nórska, Francúzska,
Španielska, Poľska, Slovenska).
Kongres
zorganizovala Kanadská sieť za základný príjem v spolupráci s
výkonným výborom BIEN, s podporou a v priestoroch Právnickej
fakulty McGill
University
v Montreale.
Po
uvítacích prejavoch predstaviteľov organizátorov predniesol
úvodnú prednášku zastupujúci výkonný sekretár Ekonomickej
komisie pre Latinskú Ameriku a Karibik OSN, Antonio Prado s názvom
Dohoda o rovnosti: Voči udržateľnej budúcnosti.
Brazílska
ministerka pre sociálny rozvoj a boj proti hladu poslala účastníkom
kongresu pozdravný list.
Na
kongrese vystúpili aj predstavitelia Európskej občianskej
iniciatívy za nepodmienený základný príjem 2013 - 2014.
Nechýbali
ani vystúpenia Philippe
Van Parijsa (spomínaného v 2. časti) a Enna Schmidta,
jedného zo zakladateľov iniciatívy za základný príjem vo
Švajčiarsku, spolutvorcu filmu o nepodmienenom základnom príjme,
známom aj v SR s názvom Základný
príjem – kultúrny podnet.
Hľadala
som účastníkov zo Slovenska a potom aj zo strednej a východnej
Európy, no našla som tam jedine účastníka z Poľska - Macieja
Szlindera z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani. Predniesol
referát na tému „Záruka základného príjmu z Kaleckého
hľadiska. Východo- a stredoeurópske reflexie“ s využitím
modelového prístupu poľského makroekonóma Michala Kaleckého
(1899 – 1970).8)
Vystúpenia
v pléne ako aj diskusné príspevky v paralelných sekciách
rozoberali ZP z rozličných ekonomických, sociálnych, politických
a právnych hľadísk a možné vplyvy a dôsledky jeho zavedenia.
Boli prezentované aj niektoré príklady z doterajšej praxe
(podrobnejšie v ďalších častiach tejto správy).
Fyzicky
nebolo možné, aby si jeden účastník vypočul všetky referáty a
diskusie, pretože okrem plenárnych rokovaní prebiehali súčasne
minimálne štyri diskusné panely. Ani dodatočné prečítanie
všetkých príspevkov nie je možné, pretože väčšina rečníkov
neodovzdala svoje príspevky písomne v plnom znení.
Popri
kladných písomných hodnoteniach kongresu účastníkmi som našla
jedno záporné: „Bol som sklamaný akademickým charakterom
prezentácií (pritom sám som akademik). Hľadal som konkrétnejšie
prezentácie o tom, ako by záruka základného príjmu (Basic Income
Guarantee) fungovala a ako ju dosiahnuť. Už sa viac nezúčastním.“
http://bicn.nationbuilder.com/congress_evaluation
Chápem,
z čoho toto hodnotenie môže vychádzať, no nie celkom sa s ním
stotožňujem, pretože vidím význam teoretických úvah pre prax.
Navyše, okrem akademických účastníkov a prezentácií boli tam
aj informácie o praktických aktivitách v tejto oblasti.
4.
Z obsahu referátov, diskusií, prezentovanej literatúry (čo ma na
tomto kongrese zaujalo)
4.1
Z reflexií o súčasnej situácii
Pretrváva
chudoba
až materiálna deprivácia
a celkové nepriaznivé životné podmienky mnohých ľudí napriek
Všeobecnej deklarácii ľudských práv a súvisiacich dokumentov.
Chudoba nie je spojená len s dlhodobou nezamestnanosťou, aj keď je
jej častým dôsledkom, ale aj s
„prekérnou“ prácou
(znížená
pracovnoprávna ochrana, neistota v udržaní pracovného vzťahu,
zdravie
ohrozujúce pracovné podmienky, zárobok nepokrývajúci ani
základné
životné potreby, nutnosť brať viac pracovných úväzkov, aby
človek ako-tak prežil).
Netýka
sa to len tzv. rozvojových krajín „tretieho sveta“, kde
sa chudoba prejavuje v porovnaní s ostatnými časťami sveta
najviac a najciteľnejšie.
Aj
na letáčiku za ZP v Kanade (v hostiteľskej krajine) sa uvádza:
Takmer 4 milióny Kanaďanov z celkového počtu 33 miliónov
obyvateľov Kanady žije v chudobe; z toho jedna štvrtina sú deti.
Bežné programy pomoci zanechávajú prijímateľov v pasci chudoby.
Podľa
materiálov Kanadskej siete za ZP systém sociálneho zabezpečenia
(„welfare“)2)
v Kanade, s niekoľkými výnimkami, poskytuje príliš málo, príliš
neskoro, s príliš mnohými podmienkami. Produkuje stigmu a
utrpenie, penalizuje prácu. Zachytáva pracujúcich, klientov a
iných Kanaďanov do nezdravej, drahej a komplikovanej siete.
Čo
sa týka Európskej únie, len veľmi málo jej členských štátov
má sociálnu ochrannú sieť, ktorá poskytuje adekvátnu ochranu
proti chudobe.
V
roku 2009 v Európskej únii len v Dánsku a v Írsku bola sociálna
pomoc na úrovni, resp. mierne nad úrovňou hranice rizika chudoby
(60% mediánu všetkých príjmov v národnom hospodárstve), aj to
len u niektorých kategórií domácností členených podľa počtu
osôb.3)
Očividne
narastá majetková a príjmová nerovnosť medzi ľuďmi a nerovnosť
v skutočných možnostiach účasti na živote spoločnosti.
V
súvislosti s týmto problémom bola jedna z paralelných panelových
diskusií kongresu venovaná knižnému bestselleru Kapitál
v 21. storočí (autor
francúzsky ekonóm Thomas Piketty,
ktorý zhromaždil a analyzoval pozoruhodné množstvo údajov od
roku 1700). Poukázal na to, že v čase, keď rast výnosov z
kapitálu prevyšuje celkový hospodársky rast, rastie aj príjmová
a majetková nerovnosť. Ukázal
tiež koreláciu medzi rastom príjmovej a majetkovej nerovnosti na
jednej strane a regresiou daní na druhej strane. Na zníženie
tejto nerovnosti navrhol najmä opatrenia v daňovej oblasti, a to
globálnu daň z kapitálu, dane z majetku a progresívne dane z
vyšších príjmov, najmä z tých, ktoré sú odvodené z
kapitálu.4)
Kým
faktografická a analytická časť Pikettyho práce vzbudzuje obdiv
svojím rozsahom a hĺbkou, jej prognostická a návrhová časť je
menej rozpracovaná a konkretizovaná.
Podľa Almaz Zelleke
z
Newyorskej univerzity, bývalej členky výkonného výboru BIEN však
„Pikettyho
údaje objasňujú, že ekonomická nerovnosť môže byť zmysluplne
znížená len redistribúciou príjmu, kapitálu a pozostalostí a
nie samotnou redistribúciou príjmu zo zamestnania a poskytovaním
verejných statkov (public goods). Skutočná a trvalá ekonomická
rovnosť bude žiadať redistribúciu kapitálu požadujúcu buď
jeho socializáciu verejným vlastníctvom alebo systémom
univerzálnych dividend. Univerzálny, nepodmienený a individuálny
základný príjem nie je jedinou cestou, ako dosiahnuť tento cieľ,
ale v americkom kontexte, s naším konkrétnym sociálnym,
politickým a ekonomickým kontextom a preferenciou trhovo založených
riešení, je to pravdepodobnejšia cesta.“7)
4.2
Rozličné myšlienkové prúdy v diskusii o ZP
Koprezident
BIEN Guy Standing poukázal na štyri podstatné odlišné hľadiská
charakterizujúce súčasnú diskusiu o ZP v podobe cash transfer
(poskytnutia peňazí)5):
Po
prvé,
niektorí ľudia vidia ZP ako časť grandiózneho návrhu na
vytvorenie hospodárstva s voľným trhom, v ktorom sa úloha štátu
ako inštitúcie sociálnej ochrany obmedzuje a zmenšuje a má
periférne (okrajové) postavenie. To je "neoliberálny"
model.6)
Treba kategoricky konštatovať (napísal Guy Standing), že väčšina
z tých, ktorí sa zapojili do debaty navrhujúcej ZP, nemá takýto
prístup.
Po
druhé,
sú ľudia, ktorí sú v opozícii voči ZP z ideologických dôvodov.
Sú presvedčení, že ZP nie je ničím iným, než klinom, ktorý
otvára hospodárstvo pôsobeniu trhových síl a prostriedkom, ktorý
robí privatizáciu a komercializáciu uskutočniteľnou a
znesiteľnou. Z tohto hľadiska kritici cítia, že by neboli schopní
zabezpečiť podmienky, ktoré by pôsobili proti negatívnym efektom
neregulovanej trhovej ekonomiky, a ak by ZP plnil redistribučné
alebo progresívne ciele, deklarujú ochotu podporiť ho.
Tretiu
skupinu
tvoria tí, ktorí vidia ZP ako nevyhnutné alebo želateľné
doplnenie štátneho systému sociálnej ochrany, v ktorom sú
verejné sociálne služby integrálnou súčasťou. Teda nie
substitučný vzťah ZP k verejným systémom sociálneho
zabezpečenia, ale komplementárny.
Po
štvrté, a v žiadnom prípade nie v rozpore s tretím hľadiskom,
sú ľudia, ktorí veria, že ZP môže fungovať účinne a
spravodlivo len v kombinácii s mechanizmami, ktoré dávajú hlas
ekonomicky neistým a zraniteľným. Guy Standing zdôraznil, že
koncept ZP nemožno chápať ako izolovanú politiku.
4.3
Vzťah terajších systémov sociálneho zabezpečenia a konceptu ZP
Názory
na kongrese, ktoré som si k tejto téme vypočula inklinujú
viac k tretiemu myšlienkovému prúdu (časť 4.2), teda ku
komplementárnemu vzťahu ZP k zlepšenému systému sociálneho
zabezpečenia (vrátane jeho zjednodušenia a zníženia
administratívnej náročnosti) v kombinácii so štvrtým
myšlienkovým prúdom.
Témou
jedného z paralelných diskusných panelov kongresu bolo
prehodnotenie sociálneho štátu (rethinking the welfare state).
Podľa
Almaz Zelleke by „prijatie sociálneho štátu švédskeho typu
(Swedish-style welfare state) znamenalo výrazné zlepšenie v živote
miliónov Američanov, ktorí žijú v chudobe, ktorí čelia
opakovanému a v súčasnosti rozšírenému útoku
nezamestnanosti, ktorí zostávajú nepoistení napriek ACA - novému
systému zdravotnej starostlivosti v USA ...“7)
Na
základe analýzy a porovnania rozdielnych historických koreňov a
faktorov spoločenského vývoja vo Švédsku a USA A. Zelleke
usudzuje, že „...ak je švédsky sociálny štát (Swedish welfare
state) cieľom, potom ZP nielenže nemusí byť prekážkou, ale môže
byť potrebným krokom k jeho dosiahnutiu.“7)
V
prezentovanom materiáli Kanadskej siete za základný príjem sa na
jednom mieste garancia ZP stavia do protikladu s jestvujúcim
kritizovaným „welfare“, na inom mieste sa popri kritike
súčasného „welfare“ poukazuje na potrebu istej komplementarity
s jeho pozitívnymi prvkami: je dôležité rozvíjať garanciu ZP v
súlade s inými hodnotnými systémami, ako je zdravotná
starostlivosť a ďalšie benefity dodávané cez daňový systém,
učiť sa zo skúsenosti a budovať na silných stránkach a
úspechoch. ZP by nemal byť nižší, než dávky, ktoré sú bežne
dostupné z programov určených na pomoc Kanaďanom s nízkymi
príjmami.
Podľa
T. Pikettyho ZP môže byť dobrý ako doplnok prístupu k
základným hodnotám sociálneho štátu, ako je vzdelávanie,
zdravie, dôchodky, sociálne zabezpečenie atď., no často je podľa
jeho názoru ZP prezentovaný ako náhrada prístupu k týmto
základným hodnotám, a tu je Piketty skeptický.9)
Podľa
Európskej občianskej iniciatívy za nepodmienený základný
príjem 2013 - 2014 ZP nemá nahradiť sociálny štát (welfare
state), ale ho má skôr zdokonaliť a transformovať z
kompenzačného na emancipačný.10)
Otázka
konkrétneho riešenia kombinácie osvedčených a potrebných
prvkov sociálneho zabezpečenia a ZP zostáva otvorenou. Z
analýz možností zjednodušenia doterajších systémov sociálneho
zabezpečenia vychádzajú v prvom rade úvahy o nahradení dávok
v nezamestnanosti ZP (základným príjmom) pri prípadnej
existencii dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.
4.4
Zdroje financovania ZP
Z
akéhokoľvek zdroja bohatstva vytvoreného v komunite, v regióne
alebo v krajine môžeme vždy vyčleniť časť na vytvorenie
fondu, v ktorom sa zhromaždí suma potrebná na vyplatenie
občianskeho základného príjmu všetkým obyvateľom. Zdrojom
môžu byť poplatky za využívanie prírodných zdrojov, časť z
hodnoty získanej z verejných služieb, z daní, z finančných
transakcií, z prenájmu štátneho majetku alebo z kombinácií
týchto alternatív.11)
V
materiáloch Európskej občianskej iniciatívy za nepodmienený
základný príjem sú možné zdroje financovania ZP12)
zhrnuté
takto:
1.
daň z finančných transakcií
2.
zdaňovanie vysokých príjmov
3.
spotrebná daň z luxusných tovarov
4.
zdaňovanie znečisťovania životného prostredie
5.
a najmä zjednodušenie obrovského zoznamu sociálnych transferov a
s nimi spojených sociálnych služieb, ktoré už zastarali.
Je
zrejmé, že zdroje v bodoch 1 – 4 a čiastočne 5 konvenujú skôr
politickej ľavici, pravica sa však sústreďuje najmä na zdroj
pod bodom 5 a na zníženie výdavkov štátu.
Panuje
široká zhoda v tom, že keby sa znížila korupcia, neoprávnené
obohacovanie sa z verejných zdrojov pri verejnom obstarávaní,
plytvanie verejnými zdrojmi, uvoľnilo by sa veľa peňazí na
verejnoprospešné veci, vrátane záruky minimálneho príjmu pre
dôstojné živobytie. Len ako to dosiahnuť?
V
nadväznosti na spomínanú knihu Thomasa Pikettyho, vo viacerých
referátoch o zdrojoch financovania ZP sa hovorilo o
progresívnych daniach z vysokých príjmov, z kapitálu, daniach
z majetku, z dedičstva8)
a daniach zo znečisťovania životného prostredia ako hlavných
zdrojoch financovania ZP.
4.5
Dôvody na zavedenie ZP z hľadiska rodovej rovnosti
4.6
Prax
Aljaška
Univerzálny,
individuálny, nepodmienený základný príjem vo forme občianskej
dividendy existuje na Aljaške od roku 1982. Zdrojom je permanentný
fond, ktorý sa vytvára z určitej časti výnosov štátu z
nerastného bohatstva. Každý obyvateľ Aljašky, ktorý tam žil
v jednom roku aspoň 6 mesiacov, dostáva v rovnakej výške ročnú
dividendu z tohto permanentného fondu. V roku 1982 to bolo 1 000
USD na jedného obyvateľa, v roku 2008 to bolo 2 069 USD, počas
krízy prišlo opäť k poklesu tejto sumy. Výška tejto občianskej
dividendy sa vypočítava každý rok podľa vzorca ustanoveného
zákonom a závisí aj od cien ropy a investičného portfólia.
Peniaze permanentného fondu spravuje a investuje korporácia
zriadená zákonom. Na Aljaške klesla majetková a príjmová
nerovnosť a je najnižšia v porovnaní s ostatnými štátmi
USA.13)
Treba
však upozorniť, že tento príjem nie
je dostatočne vysoký na
to, aby sám osebe zabezpečil dôstojný život človeka v tomto
štáte a je pod hranicou rizika chudoby v USA. Teda
jeden zo štyroch definičných znakov ZP tu nie je splnený. No aj
splnenie prvých troch definičných znakov ZP možno považovať za
pozitívny prínos.
Brazília
V
roku 2004 bol v Brazílii schválený zákon o p o s t u p n o m
zavádzaní občianskeho základného príjmu. Tento zákon
garantuje právo všetkých Brazílčanov na základný príjem, t.
j. na prijatie určitej sumy peňazí od štátu (cash transfer),
vrátane cudzincov žijúcich v Brazílii 5 rokov alebo viac, bez
ohľadu na ich sociálno-ekonomické postavenie. V zákone je
zakotvené postupné zavádzanie základného občianskeho príjmu
od roku 2004, v prvých štádiách sú uprednostnené osoby s
nízkymi príjmami. Pri stanovení výšky základného občianskeho
príjmu sa vychádza z cieľa odstrániť extrémnu chudobu a
poskytnúť základné podmienky pre dôstojný život každému, no
zároveň aj z možností štátneho rozpočtu a zásad rozpočtovej
zodpovednosti.
„Má
vláda dosť peňazí, aby dala každému? Nemá. Preto by sa mal
projekt občianskeho základného príjmu implementovať pomaly. Na
začiatku každý dostane málo a čím viac sa bude krajina
rozvíjať a tvoriť bohatstvo, tým väčšmi bude narastať
hodnota občianskeho základného príjmu.“11)
Podľa
E. Suplicyho, iniciátora občianskeho ZP v Brazílii, predchodcom a
prvým krokom k občianskemu ZP je program Bolsa Família. Tento
program znamená podmienený transfer peňazí (conditional
cash transfer) ako prostriedok na odstránenie absolútnej chudoby a
realizuje sa v Brazílii od októbra 2003. Oprávnenými na
získanie pomoci (určitej sumy peňazí) podľa tohto programu sú
rodiny s mesačným príjmom na osobu do 154 R$ (brazílskych
realov). Suma bola v priebehu desiatich rokov aplikácie upravovaná,
uvedená suma je podľa úpravy v júni 2014.
Pomoc
z programu Bolsa Família je podmienená
očkovaním detí, ich pravidelnou návštevou centra zdravotnej
starostlivosti, návštevou školy. Súčasťou programu je aj
vzdelávanie dospelých.
V júni 2014 sa v Brazílii za hranicu chudoby považoval mesačný
príjem 154 R$ na osobu, za hranicu extrémnej chudoby mesačný
príjem 77 R$ na osobu. Pri stanovení hranice extrémnej chudoby sa
do úvahy brala hranica extrémnej chudoby stanovená OSN na 1,25
USD na osobu a deň. V roku 2014 približne 50 mil. obyvateľov
Brazílie, t. j. jedna štvrtina z celkového počtu obyvateľov
Brazílie dostávala pomoc z programu Bolsa Família. V roku 2013
dostala rodina žijúca pod hranicou extrémnej chudoby (vtedy 70 R$
na osobu a mesiac) minimálne 32 R$ a maximálne 306 R$ mesačne z
programu Bolsa Família.
Spolu
s ďalšími nástrojmi ekonomickej a sociálnej politiky (napr.
zvýšenie minimálnej mzdy, podpora nárastu pracovných
príležitostí, podpora bývania) program Bolsa Família významne
prispel k zníženiu absolútnej chudoby a nerovnosti v Brazílii,
aj keď Brazília stále patrí k štátom s vysokou príjmovou a
majetkovou nerovnosťou.
Niektoré
z údajov dokumentujúcich účinky opatrení v Brazílii: V období
rokov 2001 – 2011 podiel obyvateľov žijúcich v Brazílii v
extrémnej chudobe (príjem do 1,25 USD na osobu a na deň) poklesol
zo 14 % na 4,2 %. Počet podvyživených ľudí v r. 2014 činil
polovicu v porovnaní s rokom 1996.
Prečo
je podľa čestného koprezidenta BIEN a iniciátora občianskeho ZP
v Brazílii Eduarda Suplicyho potrebný postupný prechod od pomoci
poskytnutej pri splnení určitých podmienok k nepodmienenému
občianskemu základnému príjmu?
Z principiálneho hľadiska ide o právo každého mať aspoň
skromný podiel na bohatstve národa. Prečo ZP dostanú aj bohatí?
Predpokladá sa, že budú lepšie spolupracovať a nebudú mať
zásadné námietky voči ZP. Spomína aj technické dôvody:
administratívnu náročnosť a nákladnosť verifikovania
skutočných príjmov rodiny a splnenia niektorých ďalších
podmienok. Nepodmienenosťou ZP chcú zamedziť tomu, čo sa stáva
v súčasnosti: aby rodina nestratila právo na podmienené dávky,
uprednostňuje prácu načierno pred riadnym registrovaným
zamestnaním.
Brazília
je prvý štát na svete, kde parlament schválil zákon o ZP s
prívlastkom občiansky a o jeho postupnej implementácii do života
od roku 2004. Je otázne, v akom štádiu je dnes toto postupné
uvádzanie do života. Podľa
informácií z januára 2014, nepodmienený občiansky základný
príjem sa zatiaľ v Brazílii na celoštátnej úrovni neuplatňuje,
uplatňuje sa pomoc chudobným za určitých zákonom stanovených
podmienok (Bolsa Família a ďalšie programy).
Vtedajší
brazílsky senátor Eduardo Suplicy, koprezident BIEN, 25. októbra
2013 odovzdal prezidentke Brazílie list so žiadosťou o menovanie
pracovnej skupiny
na
vypracovanie metodiky na p o s t u p n é zavedenie občianskeho
základného príjmu (nepodmieneného).
List podpísalo 81 bývalých brazílskych senátorov. Do dňa
predloženia písomného referátu na kongres BIEN (január 2014)
neprišla odpoveď na tento list a pracovná skupina nebola
ustanovená.14)
Úsilie
niektorých nadšencov o postupné zavedenie ZP v zmysle definície
v prvej časti tejto správy však pokračuje.14),
15)
India
V
rokoch 2010 - 2013 boli v Indii na
vidieku realizované tri pilotné projekty ZP, v ktorých vyše 6
000 mužov, žien a detí v priebehu 18 mesiacov dostalo
univerzálnu,
rovnakú a ničím nepodmienenú určitú sumu peňazí (cash
transfer).
Išlo
aj o výskum a porovnanie správania ľudí, ktorí dostali ZP a
ktorí nedostali. Spolu s kontrolnou skupinou sa
týchto projektov zúčastnilo vyše 11 tis. obyvateľov Indie.
Mesačná dávka činila 300 indických rupií na dospelého človeka
a 150 indických rupií na dieťa.16)
Napriek mnohým rokom
pozoruhodného hospodárskeho rastu, v Indii podľa správy z roku
2009 žilo 77 % obyvateľov z príjmu nižšieho ako 20 rupií na
deň,5)
čo
je približne polovica jedného USD na deň (alarmujúco málo).
Účastníci
projektu mohli použiť ZP podľa vlastného uváženia. Tieto
pilotné projekty prispeli k zlepšeniu bývania a hygieny,
prístupu k čistej vode, k zlepšeniu výživy, vzdelávania,
zníženiu dlhov, zlepšeniu postavenia žien a občanov so
zdravotným postihnutím. Napriek očakávaniam kritikov
poskytovania nepodmieneného príjmu, v dedinách zúčastnených v
projekte vzrástli pracovné aktivity. Niektorí účastníci začali
podnikať v nových oblastiach, naštartovali nový biznis. Niektorí
roľnící zvýšili svoje výdavky na kvalitnejšie semená,
hnojivá, pesticídy.
ZP
nebol náhradou, ale doplnkom k jestvujúcim dávkam sociálneho
zabezpečenia.
Na
15. kongrese BIEN o pilotných projektoch ZP v Indii informovali ich
vedúce osobnosti – prof. Guy Standing, čestný koprezident BIEN
a Renana Jhabvala, predstaviteľka SEWA (Asociácia samostatne
zárobkovo činných žien).17)
Kampaň
za ZP v Kanade
Kanadská
sieť za ZP sa pokúša realizovať rozširujúci sa systém
základného príjmu v Kanade. Bezprostredný cieľ je zabezpečiť
verejný konsenzus (public commitments) pre jeden alebo viac
pilotných projektov. Navrhujú ZP vo výške 20 000 kanadských
dolárov na osobu ročne. Poslanec za stranu zelených Brue Hyer
navrhol, aby jeden zo zdrojov financovania ZP predstavovali aj
poplatky za používanie zdrojov energií produkujúcich CO2.
Deň
pred kongresom, počas workshopu o hnutí za základný príjem v
Kanade boli v riadenej skupinovej diskusii (na základe výslovnej
výzvy moderátorov) formulované otázky, pochybnosti a potenciálne
problémy spojené so zavedením ZP či argumenty proti (s väčšinou
z nich sa možno stretnúť aj v SR, no na druhej strane existujú
aj štúdie, ktoré tieto argumenty vyvracajú):
-
pokles motivácie pracovať, mnoho ľudí sa uspokojí so základným
príjmom a nebudú chcieť pracovať, nedostatok niektorých
pracovných síl na potrebné ale nepríjemné práce, podpora
lenivosti, bezzásluhovosť,
-
niektorí ľudia použijú ZP nenáležite, napr. na drogy, alkohol,
zbytočne prepychové šatstvo a p. a na dôstojné živobytie im
nezostane; paternalistický, často diskutovaný argument prijímaný
niektorými osobami zodpovednými za štátne financie („nalejeme
im peniaze, no cieľ - redukcia chudoby ako zdroja sociálneho
napätia - sa nedosiahne“),
-
nebezpečenstvo inflácie a nárastu deficitu štátneho rozpočtu,
-
vzťah ZP k terajšiemu systému sociálneho zabezpečenia;
stanoviská oscilujúce od stavania ZP a „welfare“ do
protikladu, cez substitučný až po komplementárny charakter ZP
voči sociálnemu zabezpečeniu; nedostatočne konkrétne návrhy,
-
ZP jednotlivca nemôže byť taký vysoký, aby si človek mohol
napr. financovať nákladnú liečbu v prípade závažných
ochorení; naplnenie definičného znaku dostatočnej výšky ZP na
život v dôstojnosti aj v prípade choroby či zdravotného
postihnutia predpokladá bezplatnú zdravotnú starostlivosť
financovanú z verejných zdrojov.
Ernst
Kelly pôsobiaci v Kanadskej sieti za základný príjem a člen
organizačného výboru kongresu zdôraznil, že prílišný dôraz
na samotný ZP bez riešenia širších súvislostí a väzieb na
hodnoty spoločnosti môže viesť k podkopaniu úsilia za
redemokratizáciu ekonomiky.18)
Občianske iniciatívy za ZP v Európe
Európska
občianska iniciatíva za nepodmienený základný príjem (2013 -
2014)
Táto
iniciatíva žiadala Európsku komisiu, aby podnietila spoluprácu
medzi členskými štátmi Európskej únie podľa čl. 156 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie s cieľom preskúmať ZP ako nástroj
na zlepšenie jestvujúcich systémov sociálneho zabezpečenia.
14.
januára 2013 akceptovala Európska komisia túto iniciatívu, čím
umožnila spustenie jednoročnej kampane vo všetkých krajinách
EÚ.
Ak
by do 13. januára 2014 podpísalo túto iniciatívu aspoň jeden
milión občanov aspoň zo 7 členských štátov Európskej únie s
dodržaním minimálneho limitu podpisov v každom z týchto štátov,
Európska
Komisia by bola povinná podrobne preskúmať túto iniciatívu a
zvolať verejné prednesenie v Európskom Parlamente.
Minimálny
limit jedného milióna podpisov nebol dosiahnutý. K stanovenému
termínu podpísalo Európsku občiansku iniciatívu za nepodmienený
základný príjem vyše 285 000 občanov, pričom v 6 štátoch
bola dodržaná minimálna kvóta podpisov.
V
Slovenskej republike podpísalo túto iniciatívu 6 352 občanov.
Bolo to 0,12 % celkového počtu obyvateľov SR, siedme najvyššie
miesto v poradí 28 členských štátov EU.
Príčinou
toho, prečo sa nepodarilo získať potrebný počet podpisov, mohol
byť komplikovane a pritom skromne formulovaný cieľ, ako aj
náročná komunikácia v mnohojazyčnom prostredí Európskej únie.
Priama požiadavka na zavedenie ZP nemohla byť adresovaná
Európskej komisii vzhľadom na jej obmedzené kompetencie voči
členským štátom EU v sociálnej oblasti.10)
V
súčasnosti sa v Európskej únii zbierajú podpisy pod petíciu na
podporu výskumu a testovacích programov ZP. 10)
Iniciatíva
za základný príjem vo Švajčiarsku
Do
októbra 2013 vyše 120 000 švajčiarskych občanov podpísalo
žiadosť o vyhlásenie referenda o ZP. Navrhovaná výška ZP je 2
500 Chf. Príslušné orgány sú povinné vyhlásiť toto
referendum do troch rokov od doručenia žiadosti.
Miestne
experimenty uplatnenia ZP sa uskutočnili napr. v meste Santo
Antonio (Brazília), v dedine Otjivero (Namíbia), v Ugande.11)
V Holandsku sa poskytuje určitý základný príjem umelcom a
predstaviteľom kultúry.
5.
Čo ma znepokojilo, resp. potvrdilo moje už jestvujúce
znepokojenie
Hnutie
za ZP existuje už veľmi dlho bez toho, že by dosiahlo splnenie
svojich cieľov. Bohužiaľ, tak je to aj v iných hnutiach a
aktivitách zameraných na zníženie chudoby.
„Tak
mnoho pracovať a dosiahnuť tak málo. Takéto hlasy počuť aj o
Európskej sieti proti chudobe“, povedal jej prezident Fintan
Farrell na konferencii o záveroch projektu Európska sieť
minimálneho príjmu (EMIN), ktorú zorganizovala Slovenská sieť
proti chudobe 17. septembra 2014.19)
Na
13. európskom stretnutí ľudí zažívajúcich chudobu v roku 2014
jeden starší účastník z Nemecka ukončil diskusiu
konštatovaním, že patrí k najstarším zakladajúcim členom
Európskej siete proti chudobe a za 13 rokov týchto stretnutí
v Bruseli zažil mnohé sľuby, ako sa veci pohnú a takmer
nič sa podľa neho nezmenilo. Len chudobných ľudí, bezdomovcov,
nezamestnaných mladých ľudí, chudobných seniorov je viac
a viac. Doteraz sú chudobní ľudia ešte trpezliví, čakajú
na nápravu, ale dokážu zmeniť svoj postoj, najmä ak sa
dozvedajú, že je dostatok peňazí na zbrojenie a nákup
nových zbraní. 20)
Platí, že „chudobní budú medzi nami vždy?“ Môžeme diskutovať o tom, v akom kontexte to Ježiš Kristus povedal, čo presne myslel pod chudobou a p. Možno uznať, že keby neexistovali spomínané a ďalšie úsilia, bolo by to s chudobou ešte horšie, než teraz.
----------------
Platí, že „chudobní budú medzi nami vždy?“ Môžeme diskutovať o tom, v akom kontexte to Ježiš Kristus povedal, čo presne myslel pod chudobou a p. Možno uznať, že keby neexistovali spomínané a ďalšie úsilia, bolo by to s chudobou ešte horšie, než teraz.
Na
záver kongresu ako aj v mnohých diskusných príspevkoch bola
zdôraznená potreba sústavného uvedomovania si cieľov a toho,
akú spoločnosť chceme mať, potreba otvorenosti voči novým
myšlienkam a prístup ku skúmaniu a implementácii ZP v širších
spoločenských súvislostiach.
Vzhľadom
na množstvo diskusných príspevkov táto informácia obsahuje len
niektoré myšlienky a informácie, ktoré odzneli na kongrese, a to
s väčším zameraním na ekonomické aspekty. Širší priestor,
resp. ďalšie doplnenie si žiada aj poukázanie na filozofické,
politické, právne a ďalšie aspekty tejto problematiky
prezentované na kongrese.
Český
spisovateľ Karel Čapek povedal v roku 1924: „...a
já věřím, že bychom se mohli po delší námaze a mnohém
mávání rukama dohovořit na zcela slušné spravedlnosti.“ 21)
Marta
Hrebíčková
----------------
Linky:
http://biencanada.ca/congress/
http://bicn.nationbuilder.com/congress_evaluation
http://www.basicincome.org/bien/
http://www.basicincome.org/bien/pdf/BIEN_Statutes.pdf
Odkazy:
1)
Philippe Van Parijs, Marek Hrubec, Martin Brabec a kol.: Všeobecný
základní příjem. Právo na lenost, nebo na přežití? Praha:
Nakladatelství Filosofického ústavu AV ČR, 2007.
2)
Welfare
- blaho, blahobyt, v užšom slova zmysle (social) welfare –
sociálne zabezpečenie, welfare state – sociálny štát.
3)
Marx, I. a kol.: Predstavované a skutočné bariéry adekvátnej
ochrany minimálnym príjmom. Diskusný príspevok na BIEN Congress
2014. Podrobnejšie aj na http://ftp.iza.org/dp6264.pdf)
4)
Piketty, T.: Capital
in the Twenty-First Century. The
Belknap Press,
2014. Thomas Piketty sa na kongrese nezúčastnil.
5)
Standing, G.: CASH TRANSFERS. A REVIEW OF THE ISSUES IN INDIA.
Social Policy Workings Paper - Series 1. India, UNICEF 2012. s. 100
– 102. Autor tu používa pojem cash transfer, no vysvetlil, že
ide v podstate o ZP.
http://www.guystanding.com/files/documents/Unicef_cash_transfers_India_published.pdf
6)
V súvislosti so ZP sa niektoré tieto názory
opierajú o práce Miltona Friedmana, podľa ktorého by bolo treba
nesúrodú zmes (ragbag) špecifických programov sociálneho
zabezpečenia nahradiť jediným komprehensívnym programom doplnkov
k príjmu peňazí - zápornou daňou z príjmu, zabezpečujúcim
minimálny príjem všetkým osobám, ktoré to potrebujú... (podľa
Friedman, M.: Free
to Choose. (Sloboda voľby). 1980. Citované podľa
http://ubie.org/brief-history-basic-income-ideas/?)
V
SR mali k tomuto prístupu blízko napr. návrhy Richarda Sulíka, v
ČR návrh Vlastimila Tlustého na zavedenie rovnej sociálnej
dávky. Návrh V. Tlustého na zavedenie rovnej sociálnej dávky
bol kritizovaný aj v knihe Philippe Van Parijs, Marek Hrubec,
Martin Brabec a kol.: Všeobecný základní příjem. Právo na
lenost, nebo na přežití? Praha: Nakladatelství Filosofického
ústavu AV ČR 2007. s. 14 – 15.
7)
Zelleke, A.: Poučenie zo Švédska: Solidarita, sociálny štát a
ZP. Príspevok na 15. kongrese Svetovej siete za základný príjem.
http://biencanada.ca/congress/wp-content/uploads/2014/07/BIEN2014_Zelleke2.pdf
8)
- Zelleke,
A.: Ako ďalej so ZP v USA: Rozšíriť zápornú daň z príjmu
alebo sociálne zabezpečenie? Príspevok na 15. kongrese Svetovej
siete za základný príjem.
-
Maciej Szlinder z Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani v príspevku
na kongrese ako zdroje financovania ZP uviedol: rastúce dane -
raising taxes (zo ziskov, vysokých príjmov, bohatstva) elimináciu
niektorých transferov (napr. dávok v nezamestnanosti), deficit
štátneho rozpočtu; deficit štátneho rozpočtu, ktorý vznikne
na začiatku zavedenia ZP môže byť kompenzovaný vyšším
výberom daní vyplývajúcim z vyššieho ekonomického rastu a
zamestnanosti; ZP môže viesť k zvyšovaniu kúpyschopného dopytu
ako stimulu výroby a ekonomického rastu.
Za
nevyhnutné podmienky zavedenia ZP považuje nevyužité výrobné
kapacity a existenciu nezamestnanosti, suverenitu štátu vo
vydávaní vlastnej meny, dlhy štátu prevažne vo vlastnej mene.
Za
dodatočné podmienky zavedenia ZP považuje: nedokonalý,
selektívny a neúčinný systém sociálneho zabezpečenia,
popularitu flexibilných foriem zamestnania, relatívne vysokú
úroveň príjmov štátneho rozpočtu.
11.
Ziraldo, G. L., Mendes, M.: One Happy Story. CBI – The Citizens
Basic Income. Brazil, Senator Eduardo Syplicys Office 2010.
Propagačná brožúra o postupnom zavádzaní ZP v Brazílii,
prezentovaná na kongrese.
V
samotnom texte Európskej občianskej iniciatívy za ZP sa hovorí
len toľko, že je
mnoho štúdií ukazujúcich rozličné spôsoby financovania ZP.
V tejto európskej občianskej iniciatíve sa nenavrhuje nijaký
špecifický spôsob.
No
v ozvučenom videu, ktoré si možno vypočuť a pozrieť priamo
na webovej stránke iniciatívy, sa však o zdrojoch
financovania ZP hovorí. Aj keď len heslovite, predsa len
pravdepodobne zhŕňajú tie hlavné zdroje uvádzané v
mnohých spomínaných štúdiách
http://basicincome-europe.org/ubie/brief-history-basic-income-ideas/
14)
Suplicy, E.: Desať rokov programu Bolsa Família a perspektívy
občianskeho základného príjmu v Brazílii. Príspevok
na 15. kongrese Svetovej siete za základný príjem.
http://biencanada.ca/congress/wp-content/uploads/2014/06/BIEN2014_Suplicy1.pdf
http://binews.org/2014/10/brazil-eduardo-suplicy-long-term-advocate-of-unconditional-basic-income-defeated-in-his-bid-for-reelection-to-the-brazilian-senate/
15)
Maria Ozanira Da Silva E Silva: Podmienenosti Bolsa Família: Jej
konzervatívna
tvár a obmedzenia implementácie občianskeho základného príjmu
v Brazílii. Príspevok na 15. kongrese Svetovej siete za základný
príjem.
https://www.youtube.com/watch?v=ZzA2wHO3tSA
ttp://www.guystanding.com/files/documents/Basic_Income_Pilots_in_India_note_for_inaugural.pdf
Standing,
G.: CASH TRANSFERS. A REVIEW OF THE ISSUES IN INDIA. Social Policy
Workings Paper - Series 1. India, UNICEF 2012. s. 100 – 102.
http://www.unrisd.org/unrisd/website/events.nsf/%28httpEvents%29/496EBAAB72BE745FC1257C1D003A01D7?OpenDocument
18)
http://biencanada.ca/congress/wp-content/uploads/2014/06/BIEN2014_Ernst.pdf
19)
Európska sieť proti chudobe sa podieľa na vypracovaní podkladov
pre tvorbu smernice, ktorá by pre členské štáty zaviedla
jednotnú definíciu systému primeraného minimálneho príjmu a
spoločný rámec pre jeho výpočet. Čo sa týka vzťahu Európskej
siete proti chudobe (EAPN) a Európskej občianskej iniciatívy za
nepodmienený základný príjem, podľa vyjadrenia p. Fintana
Farrella, prezidenta EAPN, napriek niektorým názorovým
odlišnostiam, vzhľadom na podobnosť cieľov, sa v oblastiach
spoločného záujmu navzájom podporujú. Porovnanie viacerých
hnutí proti chudobe je aj na
http://koheziablogspotcom.blogspot.com/.
21)
Karel Čapek: Válka s mloky. Krakatit. Povídky z jedné kapsy.
Povídky z druhé kapsy. Bajky a podpovídky. Proč nejsem
komunistou. Praha: Československý spisovatel, 2009. str. 731
Podujatie: 16. kongres Svetovej siete za základný príjem (BIEN)pod názvom Sociálna a ekologická transformácia a základný príjem
OdpovedaťOdstrániťMiesto konania: Kórea, Soul
Kedy? 7. - 9. júla 2016
The 16th Congress, “Social and Ecological Transformation and the Basic Income” will take place in Seoul, Republic of Korea, July 7-9, 2016. For more information, see the conference website: http://bien2016.org/
Podujatie: 16. kongres Svetovej siete za základný príjem (BIEN)pod názvom Sociálna a ekologická transformácia a základný príjem
OdpovedaťOdstrániťMiesto konania: Kórea, Soul
Kedy? 7. - 9. júla 2016
The 16th Congress, “Social and Ecological Transformation and the Basic Income” will take place in Seoul, Republic of Korea, July 7-9, 2016. For more information, see the conference website: http://bien2016.org/